Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.03.2019, 18:00

Putin chce stret so Západom, uchváti kus Fínska či Švédska, tvrdí Saakašvili

  • Stret s Fínskom či Švédskom by podľa Michaila Saakašviliho pomohol Vladimirovi Putinovi vzkriesiť domácu podporu.
  • Šéf Kremľa by totiž prvýkrát otvorene udrel na štát, ktorý je všeobecne považovaný za súčasť Západu.
  • A asi by mu to prešlo, čo by Rusom dalo opäť hrejivý pocit, že žijú síce chudobne, ale v neohrozenej (super)veľmoci.
Putin chce stret so Západom, uchváti kus Fínska či Švédska, tvrdí Saakašvili
Zdroj: TASR/AP

Ruský prezident Vladimir Putin neprestane s agresiami, pretože mu udržujú domácu obľubu. Napriek názoru expertov však nabudúce neudrie v Pobaltí ani Bielorusku. Zaberie kus zeme, ktorá neodmysliteľne patrí k Západu a pritom nie je v NATO. Na rane je Fínsko či Švédsko, varuje exprezident Gruzínska Michail Saakašvili.

"Nie je otázkou, či zaútočí, ale kde," napísal o Putinovi v názorovom článku v americkom magazíne Foreign Policy Saakašvili. Ten stál na čele Gruzínska v rokoch 2004 až 2013, teda aj v čase rusko-gruzínskej vojny v auguste 2008, ktorú Gruzínsko prehralo.

Saakašvili nesúhlasí s odborníkmi, podľa ktorých má teraz Putin zálusk na Bielorusko. Predvádzanie svalov v tejto krajine by podľa Saakašviliho prinieslo šéfovi Kremľa málo bodov. Bielorusko totiž väčšina Rusov považuje za spojenecký či vazalský štát, ak nie časť Ruska.

Saakašvili spochybnil aj obavy iných expertov, že Putin má na muške pobaltské štáty, ktoré patrili k ruskej sfére vplyvu a kde žije ruská menšina. Podľa Saakašviliho chráni Estónsko, Litvu aj Lotyšsko členstvo v NATO. Zároveň ich málokto vníma ako prirodzenú súčasť Západu, ktorý pre väčšinu Rusov predstavuje hlavného nepriateľa.

Tundra alebo ostrov Gotland

Saakašvili upozornil, že pranierovanie Moskvy v Bruseli a vo Washingtone ženie Rusov do náručia vládcu Kremľa. "Putinovo porušovanie zákonov a noriem v Rusku už zdá sa svet nešokuje. (...) Aby teraz vyprovokoval hnev Západu, bude musieť urobiť ešte niečo neslýchanejšieho," mieni Saakašvili. Dodal, že Putin zrejme skúsi vojenské dobrodružstvo v Európskej únii.

Saakašvili si myslí, že Rusko môže v blízkej budúcnosti zabrať časť tundry na severe Fínska alebo kus švédskeho ostrova Gotland v Baltskom mori. Ide o územie, kvôli ktorým sa Západ zrejme neodhodlá k symetrickej ozbrojenej odvete. Tomuto scenáru by nahral fakt, že Fínsko ani Švédsko nie sú v NATO. To by malo jednotne brániť akéhokoľvek svojho člena.

Stret s Fínskom či Švédskom by podľa Saakašviliho pomohol Putinovi vzkriesiť domácu podporu. Šéf Kremľa by totiž prvýkrát otvorene udrel na štát, ktorý je všeobecne považovaný za súčasť Západu. A asi by mu to prešlo, čo by Rusom dalo opäť hrejivý pocit, že žijú síce chudobne, ale v neohrozenej (super)veľmoci.

Putin si terče vyberá pragmaticky

Saakašvili je presvedčený, že Putin si terče svojich výbojov vyberá pragmaticky na základe pomeru výnosov a nákladov rôznych intervencií. Zároveň verí, že bude eskalovať medzinárodné napätie hlavne kvôli pozdvihnutiu vlastnej obľuby. A tú má teraz biednu. Podľa marcového prieskumu sa prepadla na 32 percent, čo je najhoršia úroveň od roku 2006.

"Putin je predvídateľný aj logický: napadnutie slabšieho suseda prináša lacnejšie a rýchlejšie posilnenie ratingu než napríklad zlepšenie ruského dystopického zdravotného systému," poznamenal Saakašvili.

Podľa neho nie je náhoda, že popularita Putina dosiahla vrchol v roku 2015, teda krátko po ruskej anexii ukrajinského Krymu v roku 2014. Pri príležitosti piateho výročia obsadenia Putin polostrov v pondelok osobne navštívil.

Saakašvili tvrdí, že anexiu Kryme predpovedal. Keď ju však Putin vykonal, prekvapil vraj svojou trúfalosťou aj ruských jastrabov, o ostatných ani nehovoriac. Saakašvili napísal, že skôr varoval aj pred ruským vpádom do Gruzínska, ktorý napriek tomu tiež svet zaskočil.

"Mal som tú smolu"

Svoju prognózu pravdepodobného ruského útoku na Fínsko či Švédsko opiera Saakašvili o to, čo vie "z prvej ruky" o vládcovi Kremľa. "Mal som tú smolu, že som Putina spoznal lepšie ako väčšina ľudí," uviedol.

Saakašvili po odchode z úradu prednášal chvíľu v Spojených štátoch, teraz sa zdržiava v Holandsku. Vlani ho gruzínske súdy v dvoch rôznych procesoch poslali v neprítomnosti do väzenia na celkovo deväť rokov. Usvedčili ho zo zneužitia právomoci a utajovania dôkazov, ktoré sa týkali zbitia opozičného poslanca a vraždy bankára.

Prozápadný ukrajinský prezident Petro Porošenko pozval pred tým Saakašviliho na Ukrajinu. Tam mu udelili občianstvo a v roku 2015 ho vymenovali gubernátorom Odeskej oblasti. Saakašvili sa však neskôr stal Porošenkovým kritikom aj rivalom a Kyjev mu ukrajinské občianstvo zase odobral.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.