Tretie hlasovanie o rozvodovej dohode Británie s Európskou úniou, záplava hlasovaní o ďalšom postupe a vyostrenie sporov vnútri britskej vlády a Konzervatívnej strany.

To všetko by mohol priniesť nasledujúci týždeň, teda ten posledný pred pôvodným dátumom odchodu krajiny z Únie. A hoci je po summite EÚ v podstate jasné, že Británia z EÚ budúci piatok nevystúpi, význam nasledujúcich dní pre budúcnosť brexitu zostáva. Takisto sa nemení nepredvídateľnosť celého procesu.

Už na začiatku týždňa by mala vláda premiérky Theresy Mayovej predložiť návrh umožňujúci zmenu uzákoneného dátumu brexitu z 29. marca na 12. apríl.

Tento termín je teraz považovaný za novú "hranu útesu", cez ktorú môže Británia prepadnúť bez dohody. V hre je potom stále pestrá škála ďalších scenárov, pričom poslanci podľa aktuálnych špekulácií britských médií dostanú možnosť hlasovať aj pre odvolanie brexitu.

Hlavným očakávaným bodom bol však pred víkendom tretí pokus vlády presadiť v Dolnej snemovni brexitovú dohodu. Ak by sa jej to podarilo, Británia by Úniu opustila "usporiadaným" spôsobom v noci z 22. na 23. mája, teda bezprostredne pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Lenže tento vývoj očakáva málokto a v piatok večer dokonca premiérka v liste poslancom naznačila, že dohodu by im už nemusela vôbec predložiť, ak nebudú jej šance na úspech príliš nádejné.

Po prvotných ohlasoch na dohodnuté podmienky brexitu na konci minulého roka sa hojne špekulovalo o presadení dohody až na druhý alebo tretí pokus, avšak aj to sa teraz zdá byť mimo dosahu. Mayová si v tomto smere nepomohla svojím stredajším prejavom, v ktorom vinu za aktuálnu chaos v podstate zvalila na poslancov.

Kľúčové pre osud odchodu z EÚ teda zrejme bude to, ako na očakávaný vývoj zareaguje vláda, do akej miery budú schopní smerovanie krajiny ovplyvniť radoví poslanci a prípadne to, či bude premiérka Mayová vôbec schopná po stroskotaní hlavného zmyslu existencie jej vlády pokračovať vo funkcii.