Vo Venezuele pristáli lietadlá s ruskými vojakmi - môže to znamenať, že sa Moskva pripravuje podporiť prezidenta Nicolása Madura silou.
Na východ Ukrajiny jazdili ruskí vojaci v minulých rokoch "na dovolenku", vo Venezuele sú teraz "na konzultáciách". Tak aspoň odôvodnil zdroj agentúry RIA Novosti, prečo pristáli v metropole tejto juhoamerickej krajiny - v Caracase - dve lietadlá s 99 vojakmi a 35 tonami materiálu.
"Máme tu množstvo kontraktov, ktoré sú v štádiu realizácie, okrem iného ide o zmluvy o vojensko-technickej spolupráci," povedal zdroj.
Prítomnosť vojakov vyvoláva otázky
Nejde o prvé a zrejme ani posledné ruské lietadlá vo Venezuele, ide však o pomerne značný počet príslušníkov armády, ktorí v krajine zrejme zostanú dlhšiu dobu. To vyvoláva množstvo otázok, čo Moskva vo Venezuele v budúcnosti zamýšľa.
Na caracaskom letisku pristál v nedeľu už takmer muzeálny stroj Il-62 a transportný An-124 z flotily ruskej armády. Obe lietadlá štartovali z vojenskej základne v Čkalovsku neďaleko Moskvy a medzipristátie mali v Sýrii, ktorá sa teraz profiluje ako vhodná zastávka na doplnenie paliva.
Najvyšším hodnostárom na palube bol náčelník štábu pozemných vojsk, veterán vojenských operácií v Čečensku a Afganistane Vasilij Tonkoškurov.
O misii ruských vojakov a ich vybavení sa ďalej vie už len to, že by mali obsluhovať ruskú vojenskú techniku a učiť s ňou zaobchádzať aj venezuelských kolegov.
Spolupráca má tradíciu
Často sa hovorí o tom, že koncom minulého roka prileteli do Venezuely dva strategické bombardéry Tu-160, schopné niesť jadrové zbrane. Tieto stroje však pristáli v Caracase po prvýkrát už na jeseň 2008, keď sa - tesne po vojne s Gruzínskom - uskutočnilo aj spoločné vojenské cvičenie flotíl oboch krajín. Bolo to v čase, keď pevnou rukou vládol Madurov predchodca Hugo Chávez, ktorý nadšene kupoval ruské zbrane a prijímal od Moskvy miliardové pôžičky.
Podľa blogu Bmpd Venezuela uzavrela len medzi rokmi 2005 až 2016 s Ruskom cez 40 kontraktov v hodnote viac ako 11 miliárd dolárov. Venezuelská armáda tak je z veľkej časti vyzbrojená ruskou technikou a vlastní aj najmodernejšie protivzdušné systémy S-300.
Za Chávezovho nasledovníka Madura spolupráca plynulo pokračovala a s krízou sa ešte zintenzívnila. Agentúra Reuters začiatkom roka informovala, že v Caracase pôsobí až 400 žoldnierov takzvanej Vagnerovej skupiny, ktorí zabezpečujú ochranu prezidenta Madura a jeho okolia.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov však odmietol, že by Rusko takéto služby venezuelskému vodcovi poskytovalo. Rovnako tak ruské úrady dementovali informácie denníku Nová gazeta, že Moskva pomáhala Madurovi s rozpredajom zlatých zásob krajiny a cenný kov prevážali ruské lietadlá.
Venezuela nie je Sýria
Teraz však Rusku hrozí, že by o vplyv v krajine mohlo prísť. Takáto možnosť by bola reálna v prípade, že by Venezuelu úplne ovládla opozícia na čele s predsedom Národného zhromaždenia Juanom Guaidóm, ktorého ako hlavu štátu uznali USA, mnohé štáty Južnej Ameriky a tiež značná časť európskych krajín.
Pred takýmto vývojom varoval už pred dvoma rokmi článok v časopise Vojensko-priemyselný kuriér. Autor Konstantin Strigunov sa obáva, že podobné "farebné revolúcie", ktoré považuje za podvratnú taktiku Západu, sa môžu šíriť aj do ďalších Rusku spriaznených krajín v regióne, ako sú Kuba, Bolívia, Ekvádor a Nikaragua.
Analytici sa však prikláňajú k tomu, že vzhľadom na vzdialenosti cez pol zemegule je priama intervencia málo reálna.
"Venezuela nie je Sýria. Sú tam Číňania a tiež Amerika je oveľa bližšie," povedal BBC Andrej Movchan z think tanku Carnegie.
"Nemyslím si, že by Rusko mohlo brániť Madura vojensky," uviedol penzionovaný ruský generál Jevgenij Bužinskij: "Ide tu skôr o politické nástroje," dodáva. "Nemôžeme čakať, až sa situácia stane kritickou ako v Sýrii v roku 2015," píše Strigunov a v rámci scenára pre prípad občianskej vojny navrhuje poskytnúť pomoc hlavne v oblasti rozviedky a tiež zapojiť do boja po boku Madura rôzne ľavicové skupiny.