Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.06.2006, 00:00

Šance nájsť si prácu v krajinách únie stúpajú

Študujem na dvoch vysokých školách a rád by som si našiel potenciálneho partnera na externú či internú spoluprácu, ktorá po skončení štúdia môže vyústiť aj do trvalej práce. To sú slová študenta sociálnej práce a marketingu Viktora Jančuša z Demänovej, ktorý vo štvrtok uplynulý týždeň navštívil v poradí už šiestu medzinárodnú burzu práce siete Eures v Liptovskom Mikuláši. Prezentuje však veľmi malú skupinku ľudí, ktorí ešte nepocítili na vlastnej koži stratu zamestnania a jej dôsledky. Patria k nej aj dve absolventky hotelovej akadémie z Batizoviec, ktoré si prišli hľadať krátkodobú prácu vo svojom odbore, kým začnú študovať na vysokej škole. Pavlu Hudákovú zaujala hlavne ponuka Mary Conroy z Human Recources Department z Veľkej Británie, ktorá spolu s Michelle Leonard ponúkali prácu v Gayway a Hodson Bay hotel . "Ovládame angličtinu, mohli by sme pracovať v odbore, ktorý sme vyštudovali a ak by nás neprijali na vysokú školu, mali by sme poistku, že neostaneme na dlažbe," konštatovala.
Väčšina z vyše tritisíc mužov a žien všetkých vekových kategórií, ktorí do liptovskomikulášskeho kultúrneho domu prišli, to šťastie nemala a vieru, že sa to zmení, bolo cítiť na každom kroku. "Nadobudla som dojem, že kto chce, nájde si tu prácu minimálne v ČR," povedala nám Iveta Poláková z občianskeho združenia ETP Slovensko. Na burzu vycestovala v mene približne 150 nezamestnaných z ôsmich klubov práce v spišskom regióne, ktorí nemali peniaze na to, aby prišli osobne. Zozbierala informácie, formuláre a ponuky, ktoré na stretnutiach sprostredkuje tamojším nezamestnaným. Opodiaľ, v skupinke bezradne stojacich mladíkov z Liptovského Mikuláša, stáli bratranci Martin a Vlado Šlaukovci. Jeden má slabo platenú prácu, druhý je už niekoľko mesiacov bez nej. Peniaze, čo zarobia či dostanú ako podporu od štátu, im na živobytie nestačia. Skončili učňovky, čiastočne ovládajú nemčinu, mohli by sa uplatniť v poľnohospodárstve a v stavebníctve. Pripustili však, že ak by mali možnosť dobre si zarobiť, vzali by aj inú prácu. Horšie bol na tom 56-ročný bývalý zmenový majster v ružomberskej textilke Jaroslav Oravský. Vek, menšia schopnosť flexibility, a hlavne jazyková bariéra -- to sú hlavné dôvody, prečo si nevie nájsť primeranú a lepšie platenú prácu. "Nie som náročný, stačilo by mi aspoň 12-tisíc v čistom. Nemám však veľa na výber, a už vôbec nie v oblasti textilu, na čo mám aj vzdelanie a prax. Kvôli jazyku môžem ísť len do Česka a tam ponúkajú prácu hlavne v strojárstve. Aj si niečo vyberiem, no na to nemám zas kvalifikáciu," zakončil krátky opis svojho osudu. "Zodpovedá to našim poznatkom. Mladí ľudia sú flexibilní, odvážnejší, chcú získať nielen dobre platenú prácu, ale aj zdokonaliť sa v jazyku, získať nové skúsenosti. Väčšina z nich nešpecifikuje profesiu a prispôsobí sa ponuke. Ľudia v strednom či staršom veku, ktorí stratili prácu hlavne v dôsledku reštrukturalizácie priemyslu, sú na tom horšie. Majú rodiny, väzby na bydlisko, ťažšie sa rozhodujú urobiť radikálnejší krok. Isté zmeny však badať aj v tejto kategórii nezamestnaných. Pokiaľ sú vyučení v strojárskych odboroch frézara, zvárač, nástrojár, obsluha NC a CNC strojov, majú šance hlavne v Česku. Táto krajina ponúka aj prácu pre šičky, čalúnnikov, obchodných manažérov, ale aj bezpečnostných technikov. To je aj šanca pre starších," konštatovala námestníčka generálneho riaditeľa pre služby zamestnanosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Tatiana Matejovičová.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.