Po odhalení viacerých afér americkej vlády, najmä odpočúvania telefonických rozhovorov amerických občanov, chce administratíva Georgea W. Busha zabrániť ďalším nepríjemnostiam. Americký generálny prokurátor Alberto Gonzales v rozhovore pre televíznu spoločnosť ABC vyhlásil, že vláda môže postihovať novinárov, ktorí zverejnia utajované štátne informácie. Gonzales tak reagoval na kauzu úniku informácií o tajnom odpočúvacom programe americkej Národnej bezpečnostnej agentúry.
"V zákonoch sú určité ustanovenia, ktoré pri pozornom čítaní naznačujú, že tu je taká možnosť," povedal Gonzales. Nepovedal síce priamo, na ktoré zákony myslí, ale pravdepodobne sa odvolával na špionážne zákony. Tie zakazujú vlastníctvo a zverejnenie určitých informácií týkajúcich sa národnej obrany, vládnych nariadení a tajných služieb. Pri prijímaní týchto zákonov sa však neuvažovalo, že by sa týkali aj novinárov a niektorí právni experti dokonca tvrdia, že ich aplikovanie na novinárov by porušilo prvý dodatok americkej ústavy, ktorý garantuje slobodu tlače.
Podľa Gonzalesa si vláda váži slobodu tlače, nemôže sa však vzdať svojej zodpovednosti za národnú bezpečnosť. "Povedal by som, že veľmi dobre chápem, akú veľkú úlohu tlač hrá v našej spoločnosti. Chceme podporiť ochranu, ktorú jej dáva prvý dodatok (ústavy) a rešpektovať práva tlače. Nemôže sa však stať, aby sa toto právo povyšovalo nad právo, ktoré si chcú Američania udržať: a to je schopnosť federálnej vlády bojovať proti kriminálnym aktivitám. Tieto dva princípy musia byť v rovnováhe, a podľa môjho názoru je možné ich zladiť," povedal Gonzales.
Na otázku, či vláda uvažuje o podaní žaloby na noviny, ktoré zverejnili informácie o prísne utajovaných programoch, Gonzales odpovedal: "To treba posúdiť individuálne v každom prípade. Nechcem hovoriť o konkrétnych kauzách, ale ak zákon označuje takéto správanie za kriminálne a máme dôkazy, ktoré to potvrdzujú, tak máme, samozrejme, povinnosť sa tým veľmi vážne zaoberať."
Gonzales sa v rozhovore vyhol odpovedi na otázku, či sa vláda pomocou odpočúvania pokúsila zistiť tajné zdroje novinárov a objasniť tak únik informácií. Správy o monitorovaní a odpočúvaní telefonických rozhovorov amerických občanov zverejnili denníky USA Today a The New York Times a okamžite spôsobili vlnu znepokojenia v tábore ochrancov občianskych práv. Vláda vtedy kritizovala médiá za poškodzovanie štátnych záujmov v čase vojny proti terorizmu.
Problémy Bushovej vlády s novinármi odštartovalo odhalenie identity agentky CIA Valerie Plameovej v roku 2003. Podľa vyšetrovateľa prípadu najmenej dvaja vysoký úradníci Bushovej administratívy, Karl Rove a Lewis "Scooter" Libby, prezradili viacerým novinárom, že Plameová pracuje ako agentka CIA. K ich obvineniu zo zverejnenia utajovaných informácií zatiaľ nedošlo a prípad stále nie je uzavretý, ale Libby už stojí pred súdom kvôli mareniu vyšetrovania a falošnej výpovedi. Prezradenie Plameovej identity bolo údajne pomstou jej manželovi, bývalému veľvyslancovi Josephovi Wilsonovi, ktorý obvinil Busha z klamstva o zbraniach hromadného ničenia v Iraku.