Rada Európy dnes udelí cenu Raoula Wallenberga za rok 2022 Vincentovi Rádžovi Arókiasámimu, ktorý založil v Indii organizáciu Evidence. Cenu dostane za svoje odhodlanie a vytrvalosť pri vnášaní zmysluplných zmien do života kasty dalitov, historicky známych ako „nedotknuteľní, nedotýkateľní“. Dalitovia sú najnižšou a opovrhovanou skupinou v indickom kastovom systéme.
„Vincent Rádž Arókiasámi riskoval svoj život, aby pomohol tejto mimoriadne znevýhodnenej časti indickej populácie, ktorej ťažkú situáciu národné a medzinárodné komunity často ignorujú. Pri obrane ľudských práv konal s neuveriteľným nasadením. Jeho odvážne činy v prospech tzv. nedotknuteľných odrážajú ducha a hodnoty ceny Raoula Wallenberga,“ uviedla generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová.
Ich dotyk bol špinavý a vychádzať mohli len v noci
Podľa jej slov Rádž Arókiasámi preukázal pri ochrane záujmov dalitov obrovskú odvahu a riskoval svoj život, ako aj životy členov svojej rodiny. Pomohol okolo 25-tisíc obetiam pri 3-tisíc prípadoch porušovania ľudských práv. V dôsledku toho musí žiť oddelene od svojej rodiny, aby ju chránil.
Až do prijatia nových ústav v nezávislej Indii (1949) a Pakistane (1953) boli nedotknuteľní ľudia vystavení mnohým sociálnym obmedzeniam, ktoré v Indii narastali postupne zo severu na juh. V mnohých prípadoch boli segregovaní v osadách za hranicami mesta alebo dediny. Mali zakázaný vstup do mnohých chrámov, do väčšiny škôl a do studní, z ktorých čerpali vodu vyššie kasty. Ich dotyk vnímali ostatní z vyššej kasty ako vážne znečisťujúci – očistný proces zahŕňal mnoho nápravných rituálov. V južnej Indii sa dokonca aj pohľad na niektoré nedotknuteľné skupiny kedysi považoval za znečisťujúci, boli preto nútené fungovať len v noci. Tieto obmedzenia viedli mnohých nedotknuteľných k tomu, že konvertovali na kresťanstvo, islam alebo budhizmus – aby sa utláčaniu vyhli.
Neľudské podmienky, dlhy a násilie
Ústavou zaručené stratégie pozitívnej politickej akcie mali vplyv na zvýšenie zastúpenia dalitov vo vzdelávacích inštitúciách, vo vládnych zamestnaniach a vo volených pozíciách. Napriek tomu zostávajú daliti naďalej najviac znevýhodnenou triedou indickej spoločnosti. Stigma, ktorej čelia, je dodnes evidentná. Daliti vo všeobecnosti naďalej prežívajú v neľudských, ponižujúcich podmienkach.
Približne 80 percent dalitov žije vo vidieckych oblastiach. Ich najakútnejším problémom zostáva ekonomické vykorisťovanie, uvádza organizácia Minority Rights Group International (MRGI). Takmer všetci sú okrajovými farmármi alebo robotníkmi bez pôdy. Mnohí sú zadlžení a sú povinní odpracovať si svoje dlhy ako robotníci, a to aj napriek tomu, že táto prax bola zrušená zákonom v roku 1976. V takýchto prípadoch si robotník vezme pôžičku od prenajímateľa alebo úžerníka a na oplátku súhlasí s tým, že bude pracovať až do splatenia dlhu. V praxi sa takéto dlhy ťažko splácajú, keďže úrokové sadzby sú vysoké a chudoba núti robotníka pristúpiť k hlbšiemu dlhu.
Dlh sa potom môže preniesť na ďalšiu generáciu a je takmer nemožné uniknúť z cyklu otroctva. V niektorých oblastiach mnohí prenajímatelia z vysokej kasty platia svojim dalitským robotníkom minimálnu mzdu v hotovosti alebo v potravinách, alebo vôbec nič. Odpor sa často stretáva s násilím, ktoré niekedy vedie k zraneniam, či až smrti. Násilie davov proti komunitám dalitov nie je ničím výnimočným a niekedy ho vedú prenajímatelia. Táto prax bola obzvlášť viditeľná v situáciách, keď sa dalitskí pracovníci pripojili k odborovým zväzom alebo dosiahli pokrok pri získavaní vzdelania a ekonomickej mobility.
Na dalitské ženy sa zabudlo
Dalitské ženy museli v poslednom čase čeliť obzvlášť ťažkým prípadom nerovnosti a nespravodlivosti. Sú diskriminované nielen kvôli svojmu pohlaviu, ale aj kvôli náboženským, sociálnym a kultúrnym štruktúram, ktoré im zaručili najnižšie postavenie v spoločenskej hierarchii. Stigma „nedotknuteľnosti“ ich vystavuje ešte väčšiemu riziku zneužívania a vykorisťovania. Typickým príkladom je sexuálne násilie – problém, ktorému čelia ženy v celej Indii a je čiastočne podporovaný častým zlyhaním súdneho systému zabezpečiť spravodlivosť pre obete. Medzinárodná sieť solidarity Dalitov (IDSN) uvádza, že menej ako 2 percentá prípadov znásilnení dalitských žien vedie k odsúdeniu, v porovnaní s približne 25 percentami proti ženám vo všeobecnosti v Indii.
V oblastiach ako zdravotníctvo, vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť a mzdy, uplatňovanie zákonných práv, rozhodovanie a politická účasť a rozvoj vidieka boli dalitské ženy takmer úplne vylúčené z rozvojových politík a programov, uvádza MRGI. Národná populačná politika je zameraná na kontrolu populácie a v rámci tohto procesu dalitské a ďalšie ženy v rámci programov plánovaného rodičovstva neopomína. No je to tak preto, že podľa tejto koncepcie sú dalitské ženy príčinou populačnej explózie a chudoby. V postojoch spoločnosti k týmto ženám nedošlo k žiadnej zmene a naďalej sú utláčané, marginalizované, zneužívané a takmer zabudnuté.
Cena je prejavom uznania
„Rádž Arókiasámi zasvätil svoj život presadzovaniu spravodlivosti pre dalitov i ďalších, ktorých hlasy je počuť len zriedka,“ opísala situáciu Pejčinovičová Buričová. Vyhlásenie víťaza ceny bolo zámerne ponechané na 17. januára, keď si svet pripomína výročie zatknutia švédskeho diplomata Raoula Wallenberga v Budapešti v roku 1945. Wallenberg využil svoje postavenie na záchranu desaťtisícov Židov pred holokaustom. Cenu Raoula Wallenberga vytvorila Rada Európy v roku 2014 z iniciatívy švédskej vlády a maďarského parlamentu. Cena v hodnote 10-tisíc eur sa udeľuje každé dva roky ako prejav uznania za mimoriadne humanitárne úspechy jednotlivca, skupiny jednotlivcov alebo organizácií.
K predošlým laureátom patria rómska filmová režisérka z Turecka Elmas Arusová (2014); grécke združenie Agalia z ostrova Lesbos, ktoré poskytuje pomoc utečencov bez ohľadu na ich pôvod a náboženstvo (2016); Európske centrum pre práva Rómov so sídlom v Budapešti (2018) a sýrska lekárka Amání Ballúrová, ktorá v rokoch 2012–2018 počas vlády Islamského štátu prevádzkovala tajnú nemocnicu vo Východnej Ghúte v Sýrii (2020).
