Digitálna európska knižnica BNE prístupná na internete sa onedlho stane skutočnosťou. Vyplýva to z pracovného plánu, ktorý dnes v Paríži predstaví orientačný výbor. S touto iniciatívou prišiel minulý rok francúzsky prezident Jacques Chirac. Jej cieľom je v spolupráci s čo najväčším počtom európskych knižníc umiestniť na internete literárne a vedecké diela tak, aby sa stali prístupné širokej verejnosti. Výbor, ktorému predsedá francúzsky minister kultúry Renaud Donnedieu de Vabres, verí, že do konca roka sa podarí ambiciózny projekt naštartovať. "Chceme začať hneď s niekoľkými ďalšími štátmi, pretože ísť do projektu samostatne nemá význam," cituje denník Le Monde generálnu riaditeľku Francúzskej národnej knižnice (BNF) Agnes Saal. Výsledkom majú byť milióny digitalizovaných strán z fondov európskych knižníc, ktoré podľa pracovného dokumentu obsahujú "neuveriteľné množstvo rozmanitého bohatstva".
Kultúrna integrácia
Vlani v apríli sa k Francúzsku pridalo Nemecko, Španielsko, Maďarsko, Taliansko a Poľsko a Európsku komisiu požiadali o to, aby projekt uviedla na oficiálnej európskej úrovni. Z 25 národných knižníc členských štátov sa k iniciatíve pridalo 23. A to okrem Portugalska, ktoré má isté technické problémy, a Veľkej Británie, ktorá sa tradične na podobné integračné aktivity pozerá s nedôverou. Francúzska národná knižnica, ktorá je pilotnou organizáciou programu, začne v najbližších týždňoch testovať techniku masívnej digitalizácie stránok, aby tvorcovia projektu získali podrobnejšie informácie o rýchlosti, technických podmienkach a finančných nákladoch takejto operácie. Prezident BNF Jean-Noel Jeaynneney uviedol, že Paríž zaplatí 8 - 15 miliónov ročne za digitalizáciu 150- až 200-tisíc strán. Pri podobnom tempe sú európske knižnice schopné naskenovať a zdigitalizovať 600-tisíc až milión kníh.
Boj s Googlom
Francúzska iniciatíva vysvetľuje úmysel vytvoriť "spoločný základ najdôležitejších európskych textov". Okrem veľkých literárnych diel sa postupne prístupné knihy rozšíria o vedecké publikácie, slovníky a najdôležitejšie denníky. Iniciátori počítajú s tým, že sa im podarí okrem digitalizácie veľkej časti európskych fondov nájsť aj inteligentný a účinný spôsob ich vyhľadávania a prezerania od chvíle, ako budú prístupné na internete. Dúfajú, že sa im okrem štátnych financií podarí získať súkromný kapitál, ktorý by pomohol vyvinúť nevyhnutný softvér. Na rozdiel od internetového giganta Google, ktorý prišiel pred dvoma rokmi s nápadom ako prvý EÚ, nedisponuje silným prehľadávačom, ktorý urobil Google slávnym.
Americká spoločnosť vyvolala vlnu nespokojnosti, keď pred vyše rokom oznámila zámer umiestniť na internet milióny digitalizovaných diel, ktorých autorské práva vypršali. Google sa so žiadosťou o spoluprácu obrátil na najväčšie svetové knižnice. No okrem amerických inštitúcií a Londýnskej národnej knižnice sa ostatné krajiny stavali k projektu nedôverčivo. Francúzom prekážal fakt, že výber svetového literárneho dedičstva bol príliš proamericky orientovaný, kým európska literatúra mala v projekte slabé zastúpenie.
Microsoft nechce zaostávať
Google oznámil, že od otvorenia stránok print.google sa zisky spoločnosti zvýšili o 38 miliónov dolárov. Spoločnosť Microsoft vzápätí dala vedieť, že onedlho predstaví konkurenčný prehliadač a navigátor v digitalizovanej knižnici s názvom MSN Book Search. Tento bude v experimentálnej verzii k dispozícii začiatkom roka. Miscrosof podpísal v Britskou národnou knižnicou "strategické partnerstvo", ktoré umožní Gatesovej firme skenovať 25 miliónov strán kníh a dokumentov. Podľa informácií denníka Financial Times táto počiatočná investícia Miscrosoftu bude stáť 2 milióny eur. Na úvod začnú vysoko výkonné stroje skenovať prvých 10-tisíc kníh, ktoré sa dostanú na internet v najbližších mesiacoch. K vlne digitalizácie vedomostí sa najnovšie pripojil aj portál Yahoo. Podľa odborníkov EK a členské štáty EÚ môžu čeliť konkurencii iba vtedy, ak sa spoja s jedným z veľkých internetových portálov.