V stredoafrickej Rwande sa v nedeľu začalo 100-dňové obdobie štátneho smútku za 800-tisíc ľudí, ktorí boli zabití počas genocídy, ktorá šokovala svet presne pred štvrťstoročím.

Týždeň spomienkových udalostí začal slávnostným zapálením symbolického ohňa v objekte Pamätníka genocídy v rwandskom hlavnom meste Kigali, informuje agentúra AFP.

Juncker spôsobil rozruch

Na pietnom akte sa zúčastnili prezident Paul Kagame s manželkou Jeannette. Prítomný bol tiež predseda Európskej komisie Jean Claude-Juncker, ktorý spôsobil rozruch.

Juncker zapálil pamätník a pri následnom otáčaní neopatrným pohybom takmer zasiahol prezidenta a prvú dámu horiacou pochodňou.

V meste Kigali, kde sa slávnostný akt odohral, je pochovaných približne 250-tisíc obetí vyvražďovania, najmä z kmeňa Tutsiov. Ide však len o časť z celkového počtu ľudí, ktorých zabili príslušníci kmeňa Hutuov.

25 rokov od genocídy

Polovojenská organizácia Hutuov nazvaná Interahamwe (v preklade "tí, ktorí spolu útočia") začala svoje krvavé smrtonosné ťaženie práve pred 25 rokmi, 7. apríla 1994 - deň po zavraždení rwandského prezidenta Juvénala Habyarimanu, etnického Hutua.

Život niektorých z obetí genocídy vo Rwande vyhasol zastrelením, väčšinu ľudí však ich nemilosrdní kati dobili k smrti alebo dosekali mačetami, približuje AFP.

Zabíjanie v masovom meradlo trvalo v Rwande až do 4. júla 1994, keď Kagame, ktorý mal vtedy 36 rokov, dobyl so svojím - prevažne príslušníkmi kmeňa Tutsiov tvoreným - Rwandským vlasteneckým frontom (FPR) hlavné mesto Kigali.

Rwandský vlastenecký front na čele so svojím veliteľom Kagamem tak ukončil vyvražďovanie a prevzal kontrolu nad zničenou a zdevastovanou krajinou.