Na nového ukrajinského prezidenta čaká aj riešenie celého radu ekonomických problémov. Aké je dedičstvo po jeho predchodcovi Leonidovi Kučmovi?
- Nepoznám inú krajinu vo svete, ktorá dosahuje hospodársky rast osem až trinásť percent, ale pritom sa zvyšuje aj jej zahraničný dlh. Peniaze sa pritom nevyužívajú na úvery, ani na reformu daňového systému alebo dôchodkov. Dosahujeme až 25-percentný deficit dôchodkového fondu, ktorý sa musí vyrovnávať zo štátneho rozpočtu. Zmeny sú už dávno potrebné aj v štátnej správe. Tam sa dosiaľ nič neudialo.
Pustíte sa aj do preskúmavania privatizačných rozhodnutí v oblasti ťažby uhlia a oceliarstva?
- Čo sa týka privatizácie krivorožskej oceliarne, tam je preskúmanie nutné. Jej privatizácia bola totiž absolútne netransparentná, štátu ktosi ukradol peniaze. V prvej fáze verejnej súťaže sa objavili ponuky, ktoré boli až dvakrát vyššie ako napokon dosiahnutá konečná cena... Preto hovoríme burzám v Londýne, Frankfurte nad Mohanom i v New Yorku: neobchodujte s akciami Krivorožstaľu, je to nebezpečné.
A ostatné privatizačné rozhodnutia?
- Nemala by to byť ani vláda, ani prezident, ktorí vydajú príkazy na prehodnotenie týchto krokov. Na súdy by sa mal obrátiť Štátny majetkový fond, ktorého úlohou je predsa správa a predaj štátneho majetku. Bude to teda povinnosť budúceho predsedu fondu, aby siahol po príslušných opatreniach, ak sa vyskytnú nezrovnalosti.
Musíte sa pustiť za pasy s oligarchami, ktorí na privatizácii zbohatli. Kto je na Ukrajine oligarchom? Ten, kto má veľa peňazí?
- Nie. Oligarcha je človek, čo využíva politické konexie, aby nedopustil verejnú súťaž. Človek, čo využíva štátny majetok vo vlastnom, a nie v štátnom záujme. Človek, čo pre vlastné ciele inštrumentalizuje oznamovacie prostriedky. Musíme preto od seba oddeliť podnikanie a politiku, čo asi bez boja nepôjde. Ale tento krok je nutný, musíme jasne povedať: Ak si zapojený do podnikania, nemôžeš byť zároveň aj v politike. Je absolútne neprijateľné, aby ktokoľvek využíval parlamentné cesty či osobné vzťahy s prezidentom alebo premiérom na presadzovanie vlastných podnikateľských cieľov. Pre ekonomiku štátu je to nebezpečné.
Ako to chcete dosiahnuť?
- Realizácia mnohých podnikateľských zámerov bez štátnej podpory nie je možná. Ak teda niekto nedodrží pravidlá hry, štátnu podporu zastavíme.
Budú aj naďalej existovať pevné, štátom určené ceny uhlia?
- Hoci sa ceny uhlia v poslednom čase zdvojnásobili, štátne subvencie na jeho ťažbu neklesli, a naopak, takisto sa zdvojnásobili. To je hlúpe. To je jedna z ciest, ktorou kráčajú oligarchovia. Je to krádež peňazí, ktoré patria do štátneho rozpočtu. V tej časti vládneho programu, ktorá sa bude dotýkať uhlia, tieto podmienky zmeníme. Pôjde o súčasť reformy celého energetického sektora. (hn/gaf)