Na mape pripomína Srí Lanka veľkú slzu padajúcu z južného cípu indického subkontinentu. Tento tovar by mohol symbolizovať tiež históriu Cejlónu popretkávanú tragickými udalosťami. Opakovanými inváziami z juhu Indie počínajúc, cez niektoré koloniálne praktiky Portugalcov, Holanďanov a Britov, ale tiež zlé vízie miestnych politikov, ktorí nastúpili do čela krajiny po získaní nezávislosti a občianskou vojnou, ktorá trvala takmer dvadsať rokov končiac.
Srílančania si až do utorka, keď na príkaz prezidentky obsadili vojaci kľúčové objekty v hlavnom meste Kolamba, vychutnávali plnými dúškami pokoj v krajine. Oprávnene, pretože oficiálne vedenie roky oscilovalo medzi politickým riešením situácie a vojenskými ofenzívami, pričom žiadna z ciest neprinášala vytúžený mier. Takmer dve desaťročia bojov medzi Tamilmi a Silháncami si na Srí Lanke vyžiadali približne 65-tisíc mŕtvych a desiatky tisíc ranených. V roku 1985 žilo vyše 50-tisíc obyvateľov krajiny v utečeneckých táboroch a ďalších 100-tisíc Tamilov našlo exil na juhu Indie.
Úvod dlhoročného konfliktu sprevádzalo niekoľko masakier a zrejme obidve strany nesú svoj podiel viny na rozpútaní nezadržateľného kola násilí a etnických čistiek. Teroristickými útokmi sa stali známi tigri za oslobodenie tamilského Ilámu (LTTE), ktorí si na svoje konto pripísali okrem iného bombový útok v garážach dvoch výškových budov cejlónskeho obchodného centra v Kolambe, ale tiež vraždu bývalého indického premiéra Rádživa Gandhího. V roku 1991 sa stal obeťou samovražedného útoku mladej príslušníčky LTTE.
Bariéru hlboko zakorenenej nenávisti medzi Tamilmi a Sinhálcami prelomila až koncom roku 2000 delegácia nórskych vyjednávačov, ktorí sa vtedy individuálne zišli so zástupcami obidvoch znepriatelených strán. Mesiac prímeria, vôbec prvého po siedmich rokoch, sa začal datovať 24. decembra 2001. V januári 2002 sa obidve strany dohovorili na jeho predĺžení, pričom vláda Srí Lanky zrušila sedemročné embargo v severnej časti ostrova, ktorú kontrolovala LTTE. V tom čase zasadol na základe parlamentných volieb do premiérskeho kresla Ranil Wikremasighe. Tak domáci obyvatelia, ako aj zahraniční investori začínajúci prichádzať po rokoch na ostrov chceli veriť, že nový pocit pokoja bude tentoraz na Srí Lanke trvalý.
Prezidentka Candrika Kumaratungová všetky tieto nádeje začiatkom týždňa zmarila. Odvolala troch kľúčových ministrov zapojených do rokovaní s LTTE, pozastavila činnosť parlamentu, nariadila kontrolu oznamovacích prostriedkov, a to všetko v čase, keď premiér konzultoval možnosti ďalšieho vývoja v rokovaniach s Tamilskými tigrami v Bielom dome. Svoj kontroverzný postup zdôvodnila prílišnou ústupnosťou terajšej vlády "rebelom". Tí pôvodne požadovali pre hinduistických Tamilov žijúcich na severovýchode krajiny nezávislosť. V priebehu šiestich kôl mierových rokovaní pristúpili na možnosť autonómie.
Candrika Kumaratungová sa preslávila nedôverou voči LTTE. Čiastočne ju zdedila po svojej matke, predchádzajúcej premiérke Srí Lanky, sama má však s jej bojovníkmi tie najhoršie skúsenosti. Iba pár dní pred decembrovými prezidentskými voľbami v roku 1999, vďaka ktorým začala svoje druhé funkčné obdobie, prišla následkom samovražedných útokov príslušníka LTTE o jedno oko. Poslednou povestnou kvapkou boli z pohľadu prezidentky najnovšie požiadavky zástupcov Tamilských tigrov týkajúce sa zmieňovanej autonómie. Kumaratungovú rozhorčilo, že premiér vôbec pripustil možnosť o variante LTTE diskutovať. Nie je žiadnym tajomstvom, že takmer dvojročné politické spolužitie srílanskej prezidentky a premiéra sa dá označiť všetkými prívlastkami s výnimkou "hladká". Keď však ide o budúcnosť krajiny, mali by ísť osobné antipatie politikov bokom. Tak Cadrika Kumaratungová, ako aj Ranil Wikremasinghe by si navyše mali uvedomiť, že Srí Lanka nebola dlhé roky tak blízko cieľa. To nie je nič iné, ako dohoda so zástupcami LTTE (nech trvá rokovanie trebárs roky) a konečné nastolenie mieru a poriadku v krajine.