Po piatich storočiach si metropola Portugalska pripomenula jednu z najtragickejších udalostí vo svojej histórii - protižidovské nepokoje, ktoré v Lisabone vyvrcholili vyvraždením "nových kresťanov", pokrstených Židov. Lisabonská radnica sa rozhodla vyhovieť žiadosti tamojšej židovskej komunity a na námestí Sao Domingos - mieste najkrvavejších chvíľ masakru - postaví malý pomník.
V historickom centre metropoly, na námestí Rosario, Portugalci tento víkend zapálili na pamiatku obetí lisabonského pogromu sviečky.
Počas troch krvavých dní veľkonočného týždňa v roku 1506 zavraždili fanatickí katolíci v Lisabone podľa rôznych zdrojov dve- až štyritisíc Židov.
Rozvášnený dav Portugalcov, ku ktorým sa pripojili nemeckí, francúzski a holandskí námorníci, prenikli 21. apríla do štvrtí konvertitov a pozabíjal tam ženy, deti, mužov. Na mnohých iných miestach Lisabonu horeli hranice.
Medzi ľuďmi vtedy obiehala fáma, že kto zavraždí Žida, tomu sa do sto dní odpustia všetky hriechy. Tento spôsob vyznania kresťanskej viery, po portugalsky autodafé, sa počas inkvizície stal bežnou praxou a obeťami sa stávali kacíri a odpadlíci od viery.
Pogromu v Lisabone predchádzalo vyhnanie Židov zo Španielska. Posledný marcový deň roku 1492 v Granade podpísali príslušný dekrét a o štyri mesiace už v Španielsku nebo ani jeden Žid. Pritom ešte počas nedávnej vlády Izabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho sa tešili ich priazni. Desaťtisíce Židov konvertovali na kresťanstvo a tí, ktorí tak neurobili, sa vysťahovali do Portugalska, Turecka a severnej Afriky. Podľa historikov v Portugalsku našlo útočište 90- až 150-tisíc vyznávačov judaizmu.
Pod tlakom Španielska a najmä inkvizície však pokračoval tlak na prestupovanie na kresťanstvo. Konvertitov neustále kontrolovali, či tajne nevyznávajú židovskú vieru. Táto časť obyvateľstva sa dostala do nepriazne niektorých katolíckych kňazov a v portugalskej spoločnosti sa začal šíriť antisemitizmus. Až do začiatku 17. storočia stovky židov mučili, vyhlasovali za kacírov a potom upaľovali na hraniciach.
Lisabonský masaker zapadol do zabudnutia, pretože len málo portugalských historikov mu venovalo pozornosť. Podľa spisovateľa Richarda Zimlera, násilná konverzia Židov, vznik portugalskej inkvizície a pogrom z roku 1506 sú temnou etapou, ktorá prispela takmer k zmiznutiu židovskej kultúry v Portugalsku. Zimler je autorom knihy s detektívnou zápletkou - Posledný kabalista z Lisabonu, ktorej dej sa odohráva práve v tomto období.
V Portugalsku sa podľa sčítania ľudí z roku 2001 k židovskej viere hlási 3 000 osôb, väčšina z nich žije v hlavnom meste. Predkovia mnohých z nich sa sem vrátili po roku 1821, keď zrušili inkvizíciu. Lisabonský patriarcha José da Cruz Policarpo požiadal 26. septembra 2000 Židov o odpustenie za postoje katolíckej cirkvi v minulosti.