Líder venezuelskej opozície a šéf parlamentu Juan Guaidó v sobotu pripustil, že jeho tím zle odhadol podporu armády, keď tento týždeň oznámil záverečnú fázu zvrhnutia autoritárskeho prezidenta Nicolasa Madura.
Guaidó, ktorého od januára uznalo 60 krajín za dočasného prezidenta, v rozhovore s denníkom The Washington Post tiež uviedol, že nevylučuje vojenskú pomoc Spojených štátov.
Maduro v sobotu pri návšteve posádky kadetov vyzval vojakov, aby boli pripravení na možnú americkú intervenciu.
Madura stále podporuje najmä Rusko, ktorého minister zahraničia Sergej Lavrov má dnes v Moskve rokovať so šéfom venezuelskej diplomacie Jorgem Arreazom. V pondelok má Lavrov o situácii vo Venezuele hovoriť s ministrom zahraničia USA Mikom Pompeom, a to vo Fínsku na okraj rokovania Arktickej rady.
Guaidó v sobotu pripustil, že očakával väčšiu otvorenú podporu armády, a dúfal, že Maduro pod týmto tlakom a tlakom masových demonštrácií odstúpi z najvyššieho úradu.
V ňom je od roku 2013 a v posledných troch rokoch jeho režim stupňuje tlak na opozíciu, ktorá koncom roka 2015 vyhrala parlamentné voľby. OSN viní Madurov režim z porušovania ľudských práv a práv opozície aj z kolapsu domácej ekonomiky a z humanitárnej krízy.
"Potrebujeme ešte viac vojakov a tiež viac funkcionárov režimu, aby nás podporili v naplňovaní ústavy a návratu demokracie," vyhlásil v sobotu Guaidó. Tridsaťpäťročný politik denníku The Washington Post tiež povedal, že nie je pre jednostrannú vojenskú intervenciu z USA, ale že by zvážil pomoc amerických vojakov po boku venezuelských. Keby mu Spojené štáty ponúkli vojenskú pomoc, predložil by ju v parlamente, aby ju poslanci zvážili.
Podľa Guaidóa je veľa vojakov, ktorí chcú skoncovať s Madurovým režimom, majú však stále strach. Svoju úlohu zohrávajú aj peniaze. Podľa expertov citovaných denníkom El Nacional, aj napriek humanitárnej a ekonomickej kríze a americkým sankciám armádni velitelia stále dostávajú od Madurovho režimu dosť peňazí. U nižších dôstojníkov hrá úlohu obava z represií, v posledných rokoch ich skončili desiatky vo väzení. Niektorí však stále veria Madurovi aj kvôli historickej nevraživosti voči "imperialistickým" Spojeným štátom.
Venezuelská armáda má podľa denníka El País asi 123-tisíc členov, z toho 23-tisíc je národná garda.
Pochybnosti panujú o počte milícií, ktoré tvoria civilisti a penzionovaní vojaci. Maduro tvrdí, že ich sú dva milióny, Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) ich odhaduje asi na 200-tisíc, väčšina z nich však zrejme nemá vojenský výcvik. "Mnohí z nich sú štátni zamestnanci a väčšina z nich nikdy nestrieľala," povedala denníku El País venezuelská armádna expertka Rocío San Miguelová.