José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, označil prednedávnom európsku ústavu za mŕtvu. Niekoľko týždňov nato však exekutíva v Bruseli zverejnila nový komunikačný plán pod názvom D - Demokracia, Dialóg, Debata. Čarovnú formulku vymyslel Barroso v odpovedi na to, že v prípade odmietnutia ústavy neexistuje žiadny tajný plán B, o ktorom hovorili odporcovia dokumentu.
O ústave alebo nie?
Plán D má veľmi jasné kontúry, no nejasný slovník. Jeho cieľom nie je podľa komisie "oživovať ústavu," ale vybudovať "nový politický konsenzus o vhodných politikách pre Európu, aby bola schopná odpovedať na výzvy 21 storočia".
Prečo sa komisia snaží o prípravu textu, ktorý oficiálne o ústave nie je, aj keď všetci vedia, že je práve o nej? Vysvetlením je snaha Bruselu nepodráždiť verejnú mienku vo Francúzsku a v Holandsku, ktoré text ústavy v referendách odmietli. Politickou realitou nie sú dôvody, kvôli ktorým sa to stalo, aj keď ich legitimita ostane navždy predmetom špekulácií, ale fakt, že dve dôležité krajiny únie ústavu neratifikovali.
Brusel si myslí, že zodpovednosť za zlyhanie informačnej kampane o ústave nesú politici. Dostávame sa tak k tradičnej výhovorke o neschopnosti informovať občanov. Plán D preto navrhuje rámec pre debatu v členských štátoch a na úrovni vlád a občianskej spoločnosti o európskej ústave, ktorú sa zároveň bojí pomenovať.
Podľa komisárky Margot Wallstromovej, zodpovednej za vypracovanie plánu D, je jeho cieľom "stimulovať verejnú debatu". Slabosťou je, že verejná debata sa uskutočnila v krajinách, ktoré o ústave hlasovali v referendách. A tie, ktoré ústavu prijali bez debaty - ako Slovensko - dnes zatvárajú informačné sekcie o európskych otázkach s výhovorkou, že je "nedostatok peňazí".
Európa ako návnada?
Národné štáty teda majú zorganizovať debaty, ktorých výsledok všetci uvidia v apríli 2006. V deň Európy 9. mája sa uskutoční konferencia o budúcnosti Európy, ktorá sa v EÚ organizuje pravidelne, a hlavne bezvýsledne.
Medzi hlavný komunikačný nezmysel plánu D patrí myšlienka, aby Európu predávali celebrity. Žigo Pálffy sa tak možno čoskoro objaví na billboardoch so sloganom o štvrtom pilieri EÚ.
"S priateľmi ako Barroso nepotrebuje ústava nepriateľov," povedal začiatkom septembra rakúsky európsky poslanec za Stranu zelených Johannes Voggenhuber, ktorý s britským liberálom Andrewom Duffom pripravili plán na rýchly začiatok rokovaní o novej forme ústavy.
Reklamné agentúry
Európska komisia sa aj pod Barrosovým vedením rozhodla, že komunikáciu o Európe zverí komunikačným firmám. Brusel akoby chcel, aby sa ľudia zaujímali o proces vzniku európskych zákonov, ktoré prejdú procesom trvajúcim päť rokov, kým sa stanú legislatívou. Verejnosť sa síce sťažuje, že Európe nič nevie, to však neznamená, že chce poznať technické a procedurálne fungovanie jej inštitúcií. Veď koľko slovenských občanov sa zaujíma o spôsob, akým pracuje Legislatívna rada vlády alebo parlamentné podkomisie?
Európska komisia sa začala príliš spoliehal na reklamnú schému: 1. mám problém, 2. zadám jeho riešenie reklamnej agentúre, 3. problém sa vyriešil. Problémom komunikácie Európy je, že sa ako prvá politická entita v histórii ľudstva pokúša predávať občanom ako výhodná dovolenka alebo zlacnená chladnička. Európska únia je politickým projektom, ktorý "už dnes nikoho nenapĺňa snami", povedal po francúzskom a holandskom referende vtedajší výkonný prezident EÚ luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.
Plán D by mal preto odpovedať na otázku, kde chce byť Európa politicky zajtra. V opačnom prípade sa budú síce tešiť z harmonizovaných zákonov na ochranu spotrebiteľov, ale bez toho, aby vedeli, že ide o výsledok spoločnej predstavy o organizovaní života spoločnosti na európskom kontinente.