Americký Kongres pripravil americkému ministerstvu obrany pod stromček veľkolepý darček - odklepol mu 453,3 miliardy dolárov, z čoho má 50 miliárd priamo putovať na americké operácie v Iraku a Afganistane. Táto injekcia má byť dočasnou, kým na budúci rok Kongres neschváli ďalší mimoriadny balík pre tieto vojny - mohol by dosiahnuť ďalších 100 miliárd dolárov. Odhaduje sa, že Pentagón v súčasnosti míňa na vojnu v Iraku šesť miliárd dolárov mesačne. Vojenské ťaženia Bushovej administratívy sú tak čoraz väčšou záťažou pre verejné financie.
Veľká časť financií z tohto balíka sa tiež použije na odstraňovanie následkov hurikánu Katrina príslušníkmi rezortu obrany či bezpečnostné opatrenia. Demokrati zákon podporili až potom, čo prezident George Bush poslal do Kongresu zákon o zákaze využívania nehumánnych techník vypočúvania a mučenia v amerických zariadeniach, v ktorých zadržiavajú podozrivých teroristov. Republikáni sa museli tiež vzdať návrhu otvoriť ťažbu ropy v rezerváciách na Aljaške.
Už predtým Biely dom Kongres požiadal približne o 80 miliárd dolárov navyše, ktoré potreboval na financovanie predovšetkým vojenských aktivít. Mnohé prostriedky pritom idú mimo oficiálneho rozpočtu Pentagónu, ktorý už bez tak dosiahol rekordný objem. Pred rokom sa posilnil o ďalších sedem percent a symbolicky išlo aj o siedmy rok kontinuálneho zvyšovania financií rezortu obrany, čo sa naposledy stalo v období druhej svetovej vojny. A ako sa zdá, Pentagón sa nemusí sťažovať ani v budúcom roku - v rastúcom trende sa pokračuje.
Rekordný Irak
Náklady na vojnu v Iraku už približne trojnásobne prevýšili pôvodný odhad Washingtonu - 100 miliárd. Kongresový úrad pre rozpočet minulý rok predpovedal, že počas desiatich rokov bude vojna stáť 1,4 bilióna USD, ak sa bude pokračovať v začatom trende.
Najnovší finančný balík ohrozuje aj Bushov plán znížiť deficit štátneho rozpočtu na polovicu, keď bude v roku 2009 opúšťať úrad. Ak by sa znížené dane stali trvalými, stálo by to podľa kongresového Úradu pre rozpočet ešte o 1,2 bilióna viac, než je Bushova pôvodná 10-ročná prognóza nákladov, nehovoriac o nákladoch na reformu dôchodkového systému a sociálneho poistenia a pokračujúce prírodné katastrofy. Na druhej strane, administratíve sa tento rok aspoň podarilo znížiť rekordný deficit spred roka. Tento rok sa stenčil na 319 miliárd oproti 413 miliardám dolárov z roku 2004.
Menej vojakov
Zrejme čoraz znižujúca sa Bushova popularita stojí za oznámením ministra obrany Donalda Rumsfelda, že počet amerických vojakov v Iraku sa na budúci rok zníži. Rumsfeld počas svojej vianočnej cesty do násilím zmietanej krajiny, v ktorej sa nedávno uskutočnili prvé demokratické voľby, vyhlásil, že plán už schválil aj Bush. Podľa stratégie by mal počet vojakov klesnúť pod 138 000 - teda priemerné množstvo počas práve končiaceho sa roka. Rumsfeld podľa Reuters nehovoril o konkrétnych číslach, no podľa predstaviteľov Pentagónu by v konečnom dôsledku mohlo ísť asi o sedemtisíc vojakov. Počet bojových brigád by mal zo 17 klesnúť na 15.
"Výsledkom týchto úprav bude pokles vojakov v Iraku do jari 2006 pod súčasných 160-tisíc a ešte pod 138-tisíc, ktoré boli v krajine pred voľbami," vyhlásil minister obrany USA. Bush totiž čelí čoraz väčšej kritike aj zo strany kongresových republikánov, veď počet amerických obetí vojny už presiahol 2 100 a zranených bolo vyše 15-tisíc. Podľa analytikov ku stiahnutiu dôjde určite pred kongresovými voľbami.
Proti mučeniu
Kongres sa navyše skepticky postavil k žiadostiam o ďalšie financie na vojnu. Kompromis sa podarilo dosiahnuť vďaka veteránovi vietnamskej vojny a populárnemu senátorovi, republikánovi Johnovi McCainovi. Bush poslal Kongresu na stôl zákon, ktorý zakazuje nehumánne techniky vypočúvania a mučenia v amerických zariadeniach, v ktorých zadržiavajú podozrivých teroristov. Zákon navrhol McCain, ktorý strávil vo Vietname päť a pol roka ako vojnový zajatec. "Presne takto funguje demokratický systém," vyhlásila šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová pre správy televízie CBS. Ústupok sa totiž všeobecne považuje za Bushovu prehru, keďže ku kroku sa vláda dlho nechcela odhodlať. Aj v tejto legislatívnej úprave sa taktiež explicitne hovorí, že rok 2006 "musí byť časom podstatného prechodu k úplnej irackej suverenite a vedúcu úlohu by mali začať zohrávať iracké zložky."