Ruský prezident Vladimir Putin cez víkend ostro odmietol plány na vybudovanie protiraketového systému, ktorý chcú USA rozmiestniť v Poľsku a Česku. Európa podľa neho nepotrebuje americký obranný systém, tento krok naopak rozpúta novú vlnu zbrojenia. Pozorovatelia označili vyjadrenia ruského lídra za najtvrdšiu kritiku na adresu USA od jeho nástupu do úradu v roku 2000.
Putin na bezpečnostnej konferencii v Mníchove varoval, že zvýšené používanie americkej sily v medzinárodných vzťahoch motivuje menšie krajiny k snahe vyvíjať jadrové zbrane"Systém neslúži bezpečnosti, ale len vyvoláva nové zbrojné preteky," povedal ruský prezident. Varoval tiež pred militarizáciou vesmíru, ktorá podľa neho môže mať nesmierne následky, porovnateľné s jadrovým konfliktom.
Ruská odpoveď
Podľa Putina nemôže prípadné rozmiestnenie amerických striel zostať bez ruskej odpovede. "Kto to potrebuje? Pochybujem, že Európania," vyhlásil ruský predstaviteľ. Žiadna z krajín, ktorých sa USA obávajú, nemá podľa neho rakety, proti ktorým by bol takýto systém potrebný. Dokonca ani iránske strely neznamenajú hrozbu pre USA a Európu. Obavy z jadrového programu Teheránu však Moskva má a rovnako ako medzinárodné spoločenstvo požaduje od Iránu viac informácií.
Jedna studená vojna stačila
Americký minister obrany Robert Gates ubezpečil, že Moskva nemusí mať žiadny strach z NATO a nemá najmenší dôvod obávať sa demokratických štátov na svojich hraniciach. "Strely vôbec nie sú namierené na Rusko," zdôraznil Gates, podľa ktorého "jedna studená vojna stačila." Český minister zahraničných vecí Karl Schwarzenberg si myslí, že Putin si robí nároky na niekdajšie postavenie "starého zosnulého Sovietskeho zväzu." Pripomenul, že dohoda o umiestnení protiraketového systému je vnútornou záležitosťou vlád USA, Česka a Poľska. "Požiadavky iných štátov našu vládu neovplyvnia," dodal šéf českej diplomacie.
Demonštrácie antiglobalistov
Medzinárodnú bezpečnostnú konferenciu sprevádzali aj tohto roku protesty odporcov globalizácie. V sobotu sa ich v centre Mníchova za prísnych bezpečnostných opatrení zhromaždili tri tisícky. Až na drobné potýčky mala demonštrácia pokojný priebeh, polícia krátkodobo zadržala 17 účastníkov. Protesty demonštrantov smerovali najmä proti úmyslu nemeckej vlády vyslať do Afganistanu šesť bojových lietadiel typu Tornado, ktoré tam majú údajne plniť výhradne prieskumné úlohy. Odporcovia tohto kroku sú však presvedčení, že pôjde o bojové nasadenie, ktoré poškodí povesť Nemecka v celej oblasti Stredného východu.
Posilnenie misie NATO
Avizovaný krok nemeckého kabinetu je súčasťou úsilia NATO o posilnenie vojenskej misie v Afganistane. O tejto otázke hovorili ministri obrany krajín aliancie na piatkovej neformálnej schôdzke v Seville. Výzva, ktorú členským krajinám adresoval nový vrchný veliteľ ozbrojených síl NATO John Craddock, sa však stretla s rozporuplnými ohlasmi. Predovšetkým Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Turecko neprejavili veľa ochoty zvýšiť počet svojich vojakov v Afganistane. Craddock, Gates i generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer však odmietli špekulácie o hlbokých rozporoch v aliancii a konštatovali, že aj v tejto otázke sa podarilo dosiahnuť podstatný pokrok.