Pred 62 rokmi vypuklo Varšavské povstanie, ktoré bolo najväčšou vzburou proti nacizmu na území okupovanej Európy. Organizátori počítali s tým, že potrvá dva až tri dni. Nakoniec však varšavskí povstalci bojovali viac ako dve mesiace, potom kapitulovali. V pouličných ozbrojených zrážkach zahynulo viac ako 40-tisíc povstalcov a tiež približne 180-tisíc civilistov. Nemci ako odplatu za odpor Varšavu takmer zrovnali so zemou.
K vypuknutiu povstania v polovici roku 1944 prispela ofenzíva Červenej armády. Vďaka nej sa museli nacistické jednotky stiahnuť z územia Bieloruska až do okolia Varšavy. Iba pár dní pred začatím povstania sa navyše dôstojníci wehrmachtu neúspešne pokúsili o atentát na Adolfa Hitlera.
Protinemecké povstanie pripravila poľská exilová vláda v Londýne spoločne s hnutím odporu. Operácia s krycím názvom Búrka predpokladala, že poľská takzvaná Armija Krajowa zaujme pozície, ktoré opustí nemecká armáda. Poľské jednotky začali 1. augusta boj o hlavné mesto. Pritom iba každý desiaty povstalec mal nejakú zbraň. Počas prvých dni sa im podarilo obsadiť niektoré štvrte Varšavy a vysielať dokonca začalo aj povstalecké rádio. Nacisti však s privolanými posilami po krutých bojoch vzburu potlačili. Niektorí historici tvrdia, že k tomu prispelo aj rozhodnutie Josifa Stalina zastaviť sovietsku ofenzívu tesne pred Varšavou. Povstanie vzbudzuje diskusie o jeho potrebe. Kritici hovoria o veľkých stratách bez dosiahnutia cieľa, obhajcovia zase o túžbe Poliakov po slobode.