Vypustenie prvej družice budúceho navigačného systému Galileo na obežnú dráhu je v Bruseli považované za hmatateľné a jasné potvrdenie európskych vesmírnych ambícií. EÚ sa mieni zapojiť do využívania vesmíru, chce konkurovať Spojeným štátom a Rusku, napísala včera väčšina západoeurópskych novín. Francúzsky minister zahraničných vecí Philippe Douste-Blazy včera vyhlásil, že ide o "vedecký úspech", ktorý zabezpečuje priemyselnú a technickú nezávislosť Európskej únie.
Počiatočné problémy
Pripomenuli najmä problémy, ktoré zrod projektu sprevádzali, neľahké zháňanie peňazí, výhrady niektorých vlád členských krajín aj zložité dohodovanie sa so Spojenými štátmi, ktoré sa na európsku konkurenciu nepozerali s veľkým porozumením.
Podľa Laurencea Nardona z Francúzskeho ústavu medzinárodných vzťahov zaujali Američania pragmatickú pozíciu až potom, čo im Európania dali najavo, že pokiaľ nechcú spolupracovať, vybudujú systém sami. Rozhodli sa preto pre súčinnosť, ktorá zabezpečí kompatibilitu Galilea a GPS.
Američanom tiež prekážal silný záujem Číny o európsky projekt, pokračuje Nardon, a pod ich tlakom EÚ napokon čínsku účasť obmedzila. "Číňania nebudú mať prístup k všetkým technológiám, ktoré Galileo zahŕňa, napríklad ku kódovacím technológiám či spôsobu zabezpečenia systému."
Napriek tomu sa bude Čína na projekte výrazne podieľať a bude vyrábať niektoré jeho komponenty, rovnako ako India, Južná Kórea, Argentína, Izrael a Brazílie. Výmenou získajú prístup k niektorým službám. V žiadnom prípade im však nebude ponúknutý signál PRS (Public Restricted Signal) určený predovšetkým na vojenské využitie. Krajina, ktorá nie je členom únie, ho môže získať len ak to jednomyseľne odsúhlasí európska dvadsaťpäťka, vysvetlil Nardon pre denník La Libre Belgique.
Konkurencia na zemi
Nardon sa domnieva, že skutočná konkurencia sa nebude odohrávať vo vesmíre, ale na zemi - pôjde o to, či si koneční užívatelia zaobstarajú prijímače pre signál z Galilea, alebo či sa uspokoja so súčasným GPS, ktorý je pre bežné potreby motoristov postačujúci. "Konkurenčný boj bude tvrdý. Americkí, európski a predovšetkým japonskí výrobcovia sa budú biť, aby ponúkli ľuďom najvýkonnejšie prijímače spájajúce európsku a americkú technológiu."
Galileo pre tri miliardy ľudí
Bývalý eurokomisár Karel van Miert odhaduje, že v roku 2020 budú služby Galilea využívať tri miliardy ľudí. Príjem z neho by sa mal pohybovať medzi 275 až 300 miliardami eur. Je teda načase, aby európsky priemysel začal vyvíjať a vyrábať prijímače signálov z Galilea. Inak ho predbehne konkurencia, varoval v denníku Le Soir. Upozornil, že v optimálnom prípade by mohlo vďaka Galileovi vzniknúť v Európe až 100.000 pracovných miest.
Van Miert, ktorý bol nedávno vymenovaný za koordinátora projektu, sa prihovára za lepšiu súčinnosť členských krajín EÚ, ktoré sa zatiaľ dokázali len hádať, kde bude centrála Galilea umiestnená. Nakoniec súhlasili s francúzskym mestom Toulouse, pričom kontrolné družicové stanoviská budú fungovať v Nemecku a v Taliansku. Teraz je podľa neho potrebné definovať vojenskú využiteľnosť Galilea, ktorý je koncipovaný ako civilný projekt. "Je isté, že bude vojakov zaujímať. Je potrebné nájsť spôsob, ako zladiť záujmy jedných aj druhých."
Ambiciózny európsky projekt bude stáť 3,6 miliardy eur a je pomenovaný podľa slávneho talianskeho učenca zo 17. storočia Galilea Galileiho.