Jeden z najkrvavejších diktátorov histórie Rafael Trujillo vládol Dominikánskej republike 30 rokov. Jeho život a tyranii ukončili výstrely siedmich sprisahancov v roku 1961. Šesť z nich zaplatilo za svoj čin smrťou, ale Antonio Imbert prežil a na osudovú noc si dobre pamätal, zomrel až v roku 2016.
Vo veku deväťdesiat rokov pamäť už generálovi Antonio Imbertovi neslúžila ako predtým. Ten okamih, kedy stlačil spúšť a zniesol zo sveta Rafaela Leonida Trujilla Molinu, si ale stále živo pamätal.
Skupina sprisahancov ho zavraždila
Onej temnej noci 30. mája 1961 spolu s troma ďalšími sprisahancami čakal vo vozidle na ceste kúsok za hlavným mestom. Nervózni muži vedeli, že sedemdesiatročný tyran tadiaľ pôjde do rezidencie, kde si vydržiaval mladučkú milenku. Ďalší traja muži zvierali zbrane v druhom automobile zaparkovanom ďalej od mesta.
Antonio Imbert sedel za volantom. Keď prešiel Trujillov chevrolet, šliapol na plyn. Tropický večer prečesali prvé výstrely, diktátorov vodič spomalil a chevrolet zastavil pri krajnici. Antonio Imbert mu pohotovo zablokoval cestu svojím vozidlom.
"Potom sme začali strieľať," spomínal pre BBC v roku 2011 starý muž v generálskej uniforme. Trujillo aj jeho šofér boli ozbrojení a bránili sa, ale spiklencom sa podarilo priblížiť sa k ich autu. "Trujillo bol zranený, stále však chodil, tak som ho strelil ešte raz," popisoval Antonio Imbert.
Keď výstrely utíchli, ležalo telo obávaného diktátora nehybne na asfalte. "Strčili sme ho do auta a odviezli preč," rekapituloval muž, ktorý sa na ostrove tešil povesti hrdinu. Muži Trujillovo telo odviezli k svojmu známemu, ktorý o celej akcii vedel. Tam ho tiež neskôr objavila polícia.
Tridsať rokov krvavého teroru
Muž, ktorému nikto nepovedal inak ako El Jefe, počas svojej tridsaťročnej hrôzovlády nad východnou časťou ostrova Hispaniola bez milosti porážal akýkoľvek prejav odporu.
Ostrovom sa šírili povesti, že tajná polícia kŕmi telami Trujillových odporcov žraloky, ktoré si už zvykli čakať pod vybranými útesmi. Tyran okolo seba cielene budoval bizarný kult osobnosti - najvyššiu horu premenoval na Pico Trujillo a dominikánsku metropolu Santo Domingo na Ciudad Trujillo.
Dlhé roky sa vďaka svojim protikomunistickými postojom tešil priazni Spojených štátov, stále rastúce hromady mŕtvych však vzťahy s Washingtonom postupne ochladili. A keď Trujillo naplánoval atentát na venezuelského prezidenta Romuela Betancourta, Amerika odvolala z Dominikánskej republiky svojho veľvyslanca a zavrela ambasádu.
Prezident Eisenhower už mal pripravený plán na jeho odstránenie, po nástupe Kennedyho však z operácie zišlo. Novopečený šéf Bieleho domu utrpel ponižujúcu porážku v kubánskej Zátoke svíň a bál sa, že by mocenské vákuum v Dominikánskej republike mohol využiť Fidel Castro k ďalšiemu šíreniu revolúcie v Karibiku.
Vražda? Nie, iba spravodlivosť
"Ak by som bol Dominikánec, čo vďaka Bohu nie som, považoval by som odstránenie Trujilla za prvý nevyhnutný krok k záchrane svojej krajiny a vlastne aj za svoju kresťanskú povinnosť," napísal do Washingtonu v októbri 1960 riaditeľ bunky CIA v Dominikánskej republike Henry Deaborn. Avšak jediná materiálna podpora, ktorú sprisahanci od Američanov získali, boli tri karabíny M1.
Deň po atentáte sa moci chopil Trujillov syn Ramfis a v snahe dopadnúť vrahov svojho otca rozpútal kolotoč krvavého šialenstva. Dvaja komplici Antonina Imberta zahynuli pri prestrelke s políciou. Zvyšní štyria boli zatknutí a zastrelení neskôr.
Antonio Imbert vďačí za život talianskemu konzulovi v Santo Domingu, ktorý ho pri sebe schovával dlhých šesť mesiacov. Na mieste diktátorovej smrti je dnes umiestnená plaketa, ktorá pripomína najvyššiu obeť Imbertových priateľov. Slovo "vražda" na nej nenájdete, atentát na tyrana pripomína slovom "ajusticiamento", španielskym výrazom pre vykonanie spravodlivosti.
Petržlenový masaker
Trujillo bol obzvlášť krutý diktátor. V roku 1937 dal povraždiť 38-tisíc Hajťanov, lebo nevedeli správne vysloviť hlásku "er."
"Niekoľko mesiacov som cestoval pozdĺž hraníc, aby som preskúmal potreby obyvateľov. Dominikánci sa sťažovali na krádeže dobytka či ovocie haitskými emigrantmi a nemohli sa tak v pokoji tešiť z výdobytkov svojej práce. A tak som im povedal: Ja to napravím," vyhlásil diktátor Trujillo deň predtým, než začali krvavé čistky.
Mačiet sa chopili aj obyčajní Dominikánci a spolu s vojakmi za päť dní povraždili takmer 40-tisíc haitských mužov, žien i detí. Masaker vošiel do dejín ako "petržlenový masaker" - podľa vetvičky petržlenu, ktorú ukazovali dominikánski vojaci ľuďom v pohraničí.
Trujillovi muži zabili každého, kto slovo petržlen (španielsky perejil) nedokázal správne vysloviť. Haiťania totiž hovoria kreolizovanou francúzštinou a hlásku "r" v strede slova nevyslovujú.