Aký to malo dosah na poľskú ekonomiku, keď premiér Marek Belka neúspešne ponúkol prezidentovi svoju rezignáciu? Čo môže vôbec ešte vláda urobiť do volieb?
-- Ponuka rezignácie vychádzala zo sľubu, ktorý dal premiér Belka pri nástupe do funkcie: že ju bude vykonávať rok, počas ktorého bude jeho kabinet zápasiť s najnaliehavejšími problémami. To, že ju prezident odmietol, bolo dôkazom, že ani efektívnosť vlády, ani ekonomické podmienky, si takýto krok nevyžadujú. Kabinet sa v najbližších mesiacoch musí zamerať na fungovanie mechanizmu využívania štrukturálnych fondov EÚ, na pokračovanie rozbehnutého privatizačného procesu, zdokonalenie systému zdravotnej starostlivosti či prípravu budúcoročného rozpočtu. Zároveň musí presadiť záujmy Poľska v procese záverečných rokovaní o novej finančnej perspektíve EÚ a definitívne prijať aj národný rozvojový plán na roky 2007 až 2013. Terajšia vláda teda bude pracovať až do parlamentných volieb 25. septembra a to, slovami premiéra Belku, bez akéhokoľvek poľavenia v činnosti.
Premiér pri výpočte plusov ročného členstva Poľska v Európskej únii poukázal na zlepšenú situáciu v sociálnej oblasti, a najmä zamestnanosti. Treba však dodať, že súbežne narástol počet tých, ktorí sa prepadli cez sociálnu sieť. Veď napríklad pätina najbohatších vlastní 44 percent peňažných prostriedkov všetkých Poliakov.
-- Nielen v Poľsku, ale v celej Európskej únii existujú vysoké a rastúce rozdiely v  príjmoch. Kým 20 percent najbohatších vlastní 44 percent peňažných zdrojov domácností, až 20 percent najchudobnejších má k dispozícii len 6 percent týchto prostriedkov. Hoci príjmová diferenciácia v Poľsku je obdobne ako priemer EÚ, nižšia, napríklad, ako vo Veľkej Británii, v Írsku, Španielsku, Portugalsku či Grécku. V rámci nových členov zastávame pozíciu, povedzme, niekde v strede balíka. Je pravda, že v minulom roku prekročil podiel ľudí žijúcich v rodinách, ktorých výdavky boli nižšie než minimum definované zákonom, až 19 percent. Na základe prieskumov sa však predpokladalo, že v roku 2004 sa proces rozširovania chudoby zredukuje. Príjmy menej bohatej populácie skutočne viditeľne vzrástli.
V dôsledku čoho?
-- V prvom rade najmä vďaka zlepšeniu situácie poľnohospodárov -- zvýšením cien a kvality potravín, zvýšením dopytu po poľských potravinárskych výrobkoch v EÚ a, konečne, priamymi subvenciami potravinárskej výroby. Vrátim sa ešte k zamestnanosti, vďaka investíciám a využitiu európskych fondov predpokladáme v nasledujúcich piatich až šiestich rokoch vytvorenie takmer tri štvrte milióna nových pracovných miest, a teda znižovanie nezamestnanosti o percento ročne.
To sú hlavné plusy členstva?
-- Prvoradým plusom je, že poľská ekonomika ani spoločnosť nezažili žiadne predvstupové šoky -- nedošlo k zaplaveniu poľského trhu lacnými potravinami z krajín únie, hromadnému zrúteniu sa malých a stredných podnikov, zhoršeniu postavenia farmárov či k vykúpeniu poľských nehnuteľností cudzincami. V správe, ktorú nedávno predložila vláda, sa zároveň uvádza, že mnohé tendencie, ktoré sa objavili po roku od vstupu Poľska do únie, nemožno klasifikovať jednostranne a hodnotiť ich v kategóriách čo sme získali a čo nás to stálo. Je to viditeľné práve v prípade potravín, posilnenia poľskej meny či dovozu ojazdených áut. Kým je, napríklad, pre niekoho prínosom to, že si môže kúpiť lacnejšie, aj keď ojazdené auto, pre domácich predajcov nových áut to znamená pokles predajnosti. Najziskovejšou skupinou sú v tomto smere naozaj farmári. Konkrétnym prínosom je však aj otvorenie pracovného trhu pre Poliakov vo Veľkej Británii, v Írsku a vo Švédsku a rast priamych zahraničných investícií a exportu. To zabezpečilo minulý rok rast HDP 5,4 percenta.
Tento rok sa však objavili obavy, že rast bude len polovičný.
-- To sú údaje z prvého štvrťroka, kde rast skutočne dosiahol len viac než dve percentá. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka však musím povedať, že to bolo špecifické obdobie -- Poľsko vstupovalo do únie, čo sprevádzal vyšší spotrebiteľský dopyt, najmä obavy obyvateľov z vyšších cien po vstupe do únie. Pomohol však aj zvýšený export. Stojím si však za tvrdením, že tento rok dosiahneme rast okolo 4 percent, a to aj vďaka investíciám.
Pokiaľ ide o priame zahraničné investície, veľkí investori Poľsko obchádzajú a odôvodňujú to drahou pracovnou silou a nerozvinutou infraštruktúrou.
-- S tým by som celkom nesúhlasil. Za posledných štrnásť rokov dosiahli priame zahraničné investície 85 miliárd dolárov, pričom len v minulom roku to bolo takmer osem miliárd. A polovicu z toho tvoria investície na zelenej lúke. Pokiaľ ide o cenu práce, je neporovnateľne nižšia ako v takzvanej starej únii, aj keď je pravdou, že je vyššia ako v Českej republike či na Slovensku. Máme predstavy, ako má vyzerať boj o investičný kapitál, pravdou však je, že je nevyhnutné budovať aj potrebnú infraštruktúru.
Obyvatelia mnohých starých členských krajín EÚ však stále veria, že so vstupom novej desiatky prichádzajú do únie aj hrozby v podobe prílevu lacnej pracovnej sily. Napríklad vo Francúzsku sa často uvádza práve Poľsko.
-- Obavy starej únie sú, a najmä pokiaľ ide o Poľsko, neoprávnené. Údaje poľského ministerstva hospodárstva a práce z minulého a zo začiatku tohto roku hovoria jasne -- na britskom trhu sa zamestnalo 73 500 Poliakov, na írskom 32 600 a vo Švédsku len 3 100 Poliakov. Nešlo a nejde teda o nedočkavosť zneužitia sociálneho systému v daných krajinách. Hlavnými dôvodmi migrácie sú totiž zamestnanie a ekonomické aktivity.