Pôvodný obyvatelia Rakky, niekdajšej bašty Islamského štátu, po návrate našli len rozbombardované mesto. Nemajú čím zaplatiť za nájom a kurdská vláda im príliš nepomáha.
"Život pod Islamským štátom bol oveľa lepší. Bolo tu bezpečnejšie, žiadny rasizmus medzi ľuďmi a žiadne drancovanie," opísal svoje pocity pre francúzsky denník Le Monde dvadsaťjedenročný Abú Bakr žijúci v sýrskej Rakke, ktorú sa medzinárodnej koalícii podarilo vlani oslobodiť od nadvlády Islamského štátu. Nikto sa však dostatočne nepostaral o obyvateľov po tom, čo z vybombardovaného mesta islamisti odišli.
Abú Bakr sa podobne ako ďalší obyvatelia Rakky sťažuje na situáciu. Napríklad Abú Ibrahim sa vrátil do mesta v júli minulého roka. Štyridsaťšesťročný otec rodiny našiel svoj byt v dezolátnom stave - vybombardovaný rovnako ako 80 percent mesta. Podľa organizácie Amnesty International letecké útoky medzinárodnej koalície a arabsko-kurdských síl pripravili o život od októbra 2017 1600 civilistov.
V meste nie je práca
Na opravu bytu by Abú Ibrahim potreboval približne 20 miliónov sýrskych libier (vyše 80-tisíc eur), ale bohužiaľ v meste nie je práca.
"Nemyslím si, že niekedy dom zrekonštruujem. Nemám peniaze a pomoc nedostanem ani od neziskoviek, ani od miestnych úradov," vysvetľuje. Zatiaľ si tak prenajíma izbu. V rovnakej situácii, ako je on, je len v jednej ulici dvadsať rodín a všetci sa snažia zohnať aspoň peniaze na obživu, na rekonštrukcie ani nepomýšľajú.
V Rakke, ktorej populácia je väčšinovo tvorená Arabmi, sa práve rekonštrukcia mesta stala zásadným problémom, ktorý ženie ľudí proti novej kurdskej vláde. V bezpečnostných zložkách a na úradoch síce pôsobí niekoľko Arabov, prevažne však rozhodujú predstavitelia kurdskej Strany demokratickej jednoty.
Táto strana v roku 2016 ohlásila svoju vládu nad tromi správnymi oblasťami na severe Sýrie - Afrínom, Kobani a Al-Džazírou. Potom, čo kurdské jednotky oslobodili aj Rakku, rozšírili svoju pôsobnosť aj tam. "Ak ste Kurd, môžete dostať čokoľvek. Ak nie, môžete zomrieť," opisuje situáciu dvadsaťjedenročný Abú Bakr. "Ľuďom nedajú nič a ešte ich okrádajú. Služby sú zlé. Musíme prosiť o pomoc neziskovky, ale aj tie kradnú."
A táto zlosť z nespravodlivosti sa šíri medzi ľuďmi. "Obyvatelia Rakky sa chceli zbaviť Islamského štátu, ale cena za to bola vysoká. Počet ľudí, ktorých zabil IS, je nič v porovnaní s tým, koľko zabilo bombardovanie. Ľudia si mysleli, že obnova mesta pôjde rýchlejšie, ale už to trvá dlho a nikto nevie, aká je ich budúcnosť," vysvetľuje Zubejr Švai, riaditeľ asociácie Impact, ktorá sa snaží pomáhať obyvateľom Rakky.
Od konca bojov sa do mesta vrátilo okolo 54-tisíc rodín, teda sotva 40 percent pôvodnej populácie mesta.
Značná časť z nich však nemá kde bývať a musí žiť v improvizovaných podmienkach. A väčšina je už znechutená životom v táboroch. Nemajú však na výber, pretože im chýbajú peniaze na nájom inde.
Obnova prebieha, ale pomaly
Starostka mesta Leila Mustafaová je napriek tomu pomerne spokojná. "Sme hrdí na prácu, ktorú sme za rok odviedli," uviedla pre denník Le Monde a citovala zoznam vecí, ktoré sa podarili: osemtisíc odstránených mín, 24 nových vodných zdrojov, 220 kilometrov opravených kanalizačných potrubí, 18 nových nemocníc a 319 obnovených škôl. Napriek tomu zostáva situácia pre mnoho ľudí žalostná.
"Súčasný stav podporuje pozíciu Ruska a Asadovho režimu, teda že Západ bombarduje, ale nič nerobí," povedal pre francúzsky denník nemenovaný diplomat.
Od decembra minulého roka sa navyše opäť rozmáhajú útoky na vedenie mesta.
"Nebezpečenstvo nepochádza len od IS, ale aj od miestnych. Potom, čo žili pod vládou Islamského štátu, nemajú čo stratiť a sú schopní všetkého. Stávajú sa z nich monštrá," vysvetľuje situáciu sedemnásťročný študent Rim. Starostka mesta však odmieta akúkoľvek dramatizáciu.
"Bezpečnostná situácia je celkom dobrá, ak vezmeme do úvahy, že Rakka bola hlavným mestom IS. Tieto útoky majú za cieľ len vytvoriť chaos," konštatovala Mustafaová.