Aký bol vládca totalitnej Severnej Kórey Kim Čong-il, ktorý zomrel vo veku 69 rokov? Oficiálna propaganda ho ukazovala ako geniálneho štátnika a zaživa ho mumifikoval v jeho kultu osobnosti. Pre Západ predstavoval tento drobný diktátor nevyspytateľné nebezpečenstvo.

Podľa ruských prameňov sa narodil 16. februára 1941 na Sibíri, kam sa jeho otec Kim Ir-sen čoby partizán uchýlil pred japonskou armádou. V severokórejských učebniciach histórie sa však dočítame, že Kim Čong-il sa narodil o rok neskôr na úpätí mýtickej hory Pektusan.

Záhadná madosť

O jeho mladosti sa vie len to, že mu čoskoro zomrela matka. Počas kórejskej vojny žil v Číne a do školy chodil v bývalom východnom Nemecku, kde sa vraj naučil pilotovať.

V roku 1964 dokončil na Kim Ir-senovej univerzite v Pchjongjangu štúdium politických vied a ekonómie. Potom nastúpil do aparátu Kórejskej strany práce, kde vystriedal rad funkcií.

Relatívne dlho zostával v pozadí mocenského aparátu. Zvesti o jeho následníctve sa v zahraničnej tlači prvýkrát objavili v roku 1974. Vtedy sa okolo neho začal šíriť starostlivo budovaný kult osobnosti.

Vznikali oslavné piesne a jeho spisy sa stali predmetom vedeckých konferencií. Posledné kroky potvrdzujúce Kim Čong-ilovo nástupníctvo boli podniknuté v roku 1982, kedy bol vyznamenaný titulom hrdinu KĽDR. O rok neskôr bol označený za budúceho vodcu strany a štátu.

Hladomor a jadrové zbrane

Vlády sa chopil oficiálne v septembri 1998, fakticky sa však stal vodcom hneď po otcovej smrti v júli 1994. Ekonomicky zaostalý štát ešte viac rozvrátil a izoloval. V druhej polovici 90. rokov vypukol v krajine hladomor, ktorý si vyžiadal vyše dva milióny obetí.

"Veľký vodca a drahý súdruh" opieral svoju moc o rozvetvený bezpečnostný aparát a dvojmiliónovú armádu. Vykresľovaný býval ako nočný tajnostkár, ktorý zriedkakedy zvoláva porady a s členmi najužšieho vedenia KSP rokuje individuálne.

Západ mal tendenciu ho charakterizovať ako brutálneho, náladového a nevypočítateľného paranoika. Doma sa tešil kultu osobnosti, jeho ideologické pojednania a portréty nesmeli chýbať v žiadnej domácnosti, na žiadnom verejnom priestranstve.

Podľa ruských diplomatov bol neobyčajne bystrý a mal iný štýl riadenia krajiny ako jeho otec. Na rozdiel od Kim Ir-sena vraj nemiloval prejavy a nerád opúšťal KĽDR. Keď už musel za hranice vyjsť, používal obrnený vlak, k leteckej preprave totiž prechovával nedôveru.

Krvavé zločiny

Možno preto, že bol považovaný za ideového osnovateľa výbuchu juhokórejského lietadla pri barmskom pobreží v roku 1987, pri ktorom zahynulo 115 ľudí. Prsty mal vraj aj v ďalších medzinárodných zločinoch.

Údajne bol zodpovedný za bombový atentát na juhokórejskú vládnu delegáciu v barmskom Rangúne v roku 1983 (18 mŕtvych), za pašovanie drog a falšovanie peňazí, a najmä za šírenie jadrových zbraní.

Výhražným tromfom Kimovho režimu bol jadrový program budovaný od 80. rokov minulého storočia. Kim údajne prekonal mozgovú mŕtvicu, mal cukrovku a kolabovali mu obličky. Na verejnosti vystupoval len zriedka.

Ideologizovaná smrť

Kult osobnosti okolo Kim Čong-ila bol taký obrovský, že aj po jeho smrti hlásala oficiálna severokórejská tlačová agentúra oslavné ódy na jeho osobu. Ako uviedla, za svojim vodcom netrúchlili len obyvatelia ale aj príroda. Po jeho smrti údajne na Severnú Kóreu udrela snehová búrka.

Nad ránom búrka utíchla a nad horou Pektusan, na ktoré sa podľa komunistického mytológii Kim narodil, sa objavil tajomný prísvit. Vo skale potom vraj niekoľko hodín žiaril nápis: "Pektusan, svätá hora revolúcia. Kim Čong-il".

Na druhú stranu obyvatelia, ktorí netrúchlili dostatočne skončili na nútených prácach. Písal o tom po jeho smrti juhokórejský denník, podľa ktorého ľudia putovali na pol roka na nútené práce. 

Pohreb Kim Čong-ila:

Rozsudky padali za malé množstvo sĺz preliatych nad Kimovým úmrtím, ale aj za nedostatočné nadšenie, ktoré vraj niektorí občania prejavujú nad "systémom troch pokolení". Tak severokórejská propaganda označuje monopol vládnuceho klanu, ktorý v KĽDR reprezentoval najprv Kim Ir-sen, potom jeho syn Kim Čong-il a teraz jeho vnuk Kim Čong-un.

"Úrady dávajú trest najmenej šesť mesiacov v pracovných táboroch všetkým, ktorí sa nezúčastnili organizovaných zhromaždení počas obdobia smútku, alebo tým, ktorí sa zúčastnili, ale ich plač nepôsobil úprimne," písal Daily NK s odvolaním sa na zdroj zo severokórejskej provincie Hamkjung. Procesy údajne trvali viac ako pol roka.