Ich minister vojny Enver Paša uzavrel na začiatku vojny spojenectvo s Nemeckom. Po stroskotaní tureckej ofenzívy v Rusku v januári 1915 zvalil režim vinu na kresťanských obyvateľov ríše - Arménov, ktorí mali údajne pomáhať jeho pravoslávnym nepriateľom. Arménskych vojakov v tureckej armáde odzbrojili, neskôr zhromaždili do pracovných oddielov a vyvraždili.
V Konštantínopole (Istanbul) rovnaký osud postihol 24. - 25. apríla (dnes si v tento deň pripomínajú výročie genocídy) takmer všetkých vysokých predstaviteľov arménskej menšiny. Do júla 1915 koncentrovali špeciálne jednotky Arménov na siedmich miestach, kde ich buď zavraždili alebo poslali na pochody smrti cez púšť. Písomným dôkazom genocídy je telegram ministra vnútra Talaata pašu, v ktorom gubernátorom oznamoval, že padlo rozhodnutie úplne vyhladiť Arménov. Nevšímajte si vek, pohlavie ani výčitky svedomia, odkazoval. Turci tvrdia, že tento dokument nie je pravý. Genocídny úmysel odmietajú uznať, hovoria o tragédii, pri ktorej zahynulo od 250- do 500-tisíc ľudí a Arménov vykresľujú ako "piatu kolónu". "Napriek tureckej tolerancii sa Arméni spojili s inými krajinami a bojovali proti Turkom," je stanovisko tureckej vlády.
Diplomatické vojny
Takýto názor však nemajú všetky krajiny. Opačné názory vyvolávajú pritom zo strany Turecka vlnu nesúhlasu. Diplomatickú vojnu spôsobila, napríklad, rezolúcia francúzskeho parlamentu, v ktorej sa klasifikuje zabíjanie Arménov ako genocída. Turecko odvolalo z Paríža veľvyslanca a parlament na revanš hlasoval o rezolúcii, v ktorej sa hovorí o genocíde spáchanej na Alžírčanoch v 60. rokoch. Viaceré turecké univerzity prerušili kontakty s Francúzskom a francúzske firmy prišli o miliónové zbrojné zákazky.
Podobná bola aj reakcia, keď genocídu Arménov uznal kanadský parlament, ktorý sa vzoprel dlhodobej politike vlády voči spojencovi v NATO. Schválil vyhlásenie, že Turecko sa v roku 1915 dopustilo genocídy proti arménskemu národu. "Niektorí úzkoprsí kanadskí politici nie sú schopní pochopiť, že podobné rozhodnutie, založené na predpojatých informáciách, prebudí nenávisť medzi ľuďmi rozličných etnických skupín a ruší sociálnu harmóniu," zaznelo vo vyhlásení tureckého ministerstva zahraničných vecí.
Spojené štáty v roku 2000 od podobnej rezolúcie v Kongrese upustili, keď Biely dom varoval pred poškodením bezpečnostných záujmov USA.
Opatrný postoj má aj najľudnatejšia krajina Európskej únie - Nemecko. "Arménsko a Turecko majú samy definovať základ na zlepšenie ich vzájomného vzťahu," je stanovisko spolkovej vlády.
Loby vo svete
S otvorením prístupových rokovaní sa arménska otázka znovu stáva aktuálnou. Nemalú úlohu zohrajú aj arménske organizácie po celom svete, ktoré lobujú za uznanie genocídy. Arménska diaspóra patrí napokon k jedným z najväčších. Väčšina arménskej populácie, ktorá sa odhaduje na 10 miliónov, žije totiž mimo územia svojho štátu. V Arménsku žijú len tri milióny Arménov, v Spojených štátoch až 1,5 milióna. Rozsiahla arménska diaspóra žije aj vo Francúzsku, v Kanade a Austrálii.
Uznali genocídu Arménov
Uruguaj (Senát a Snemovňa reprezentantov 1965)Spojené štáty (Snemovňa reprezentantov 1975)
Cyprus (Snemovňa reprezentantov 1982)
Argentína (Senát 1993)
Rusko (Štátna duma 1995)
Kanada (Dolná snemovňa 1996)
Grécko (Parlament 1996)
Libanon (Poslanecká snemovňa 1997, parlament 2001)
Belgicko (1998)
Francúzsko (Národné zhromaždenie 1998, Senát 2000)
Švédsko (parlament 2000)
Kanada (Senát 2002)
Švajčiarsko (Národná rada 2003)
Európsky parlament (1987, 2001, 2002)
Taliansko (2000)
Vatikán (2000)
Slovensko (parlament 2004)
niektoré regionálne parlamenty v Spojených štátoch a Austrálii
(Zdroj: Armenian National Committee, Spoločnosť pre ohrozené národy)