Argentínsky lekár Ernesto Guevara (1928 -- 1967) patrí k najznámejším postavám kubánskej revolúcie. Korene jeho revolučných názorov siahajú do jeho študentských čias, keď podnikol motocyklovú cestu po Latinskej Amerike. Chudoba a neblahý vplyv Spojených štátov ho priviedli k ideám socializmu a antiamerikanizmu. Osudnou sa mu stala návšteva Mexika v roku 1954, kde sa zoznámil s bratmi Raúlom a Fidelom Castrovcami. Vyše štvorročnú prípravu, neúspešné pokusy o prevrat a smrť spolubojovníkov korunoval 1. januára 1959 úspech v podobe zvrhnutia kubánskeho skorumpovaného Batistovho režimu.
Che sa však s víťazstvom a vládnymi postami neuspokojil. Chcel rozšíriť revolúciu do krajín tretieho sveta, zvlášť do Latinskej Ameriky a Afriky, údajne tiež vypracoval doktrínu Jeden, dva, tri Vietnamy, ktorá podporovala guerillovú vojnu v rôznych častiach sveta proti proamerickým vládam. Profesionálny revolucionár Che nezostal len pri teórii. Sám bojoval v Kongu i v Bolívii, kde ho nakoniec bez súdu popravili. Podľa jeho životopisca Jorgeho Castanedu nastala smrť vo chvíli, keď dal Castro možno prednosť mŕtvemu mučeníkovi pred živým, ale problémovým súdruhom.
Prečo je Che ikonou? Castaneda tvrdí, že sa zabýval v sociálnych utópiách a snoch celej jednej generácie prostredníctvom svojej mystickej spojitosti so svojou dobou -- šesťdesiatymi rokmi. K tomu predčasná smrť, negujúca sľubný život, pre mnohých obeť a výzor ako Kristus. Che zomrel mladý a dávno, zostal čistý a ideálny. Preto na nás môže vrhať uhrančivý pohľad z tričiek a plagátov. Fidel také "šťastie" nemal.