Pred desiatimi rokmi sa do Európy vrátili zverstvá ako z čias druhej svetovej vojny. Východobosniansku Srebrenicu, ktorá bola oficiálne pod kontrolou medzinárodných mierových síl, prepadla 11. júla 1995 bosnianskosrbská armáda a srbské polovojenské jednotky. Ich cieľom bolo mesto vyčistiť od bosnianskych Moslimov. V priebehu siedmich dní popravili asi 8 000 mužov, ktorých predtým oddelili od žien, detí a starcov. Málopočetné medzinárodné sily sa na krvavé udalosti iba nečinne prizerali. Hoci časť páchateľov týchto zverstiev už predstúpila pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a sedí vo väznici v Haagu, hlavní vinníci zostávajú na slobode.

Najhľadanejší zločinci
Nekompromisná prokurátorka ICTY Carla del Ponteová považuje za organizátorov srebrenickej masakry dvoch Srbov - Radovana Karadžiča, vtedajšieho bosnianskosrbského prezidenta, a generála Ratka Mladiča, ktorý velil bosnianskosrbskej armáde. Obaja sú obžalovaní z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti vrátane genocídy.
Už desať rokov po nich bezvýsledne pátrajú medzinárodné mierové sily. Každú chvíľu prichádzajú z Bosny či zo Srbska a Čiernej Hory správy o raziách v domoch príbuzných Karadžiča a Mladiča, objavujú sa zaručené informácie, že hľadaní sa skrývajú v Belehrade či dokonca v pravoslávnych kláštoroch, zatiaľ však pátranie neprinieslo žiaden výsledok. Jednotky NATO včera zadržali Karadžičovho syna, prednedávnom uskutočnili podrobnú prehliadku v dome jeho brata.

Doláre za Mladiča
Belehrad už niekoľko rokov, najmä po páde režimu Slobodana Miloševiča, čelí silnému medzinárodnému tlaku, aby oboch hľadaných vojnových zločincov zadržal a vydal medzinárodnej justícii. Podľa predstaviteľov ICTY však srbská vláda nemá chuť v tejto veci konať - Karadžiča i Mladiča vníma veľká časť verejnosti ako národných hrdinov. Srbi si ešte stále netrúfajú priznať si, že boli páchateľmi vojnových zločinov proti Moslimom i Chorvátom.
Zlom však nastal po tom, ako sa v srbskej televízii pred mesiacom objavili videozábery, na ktorých príslušníci srbských polovojenských oddielov popravujú bosnianskych civilistov. Podľa pozorovateľov je to predzvesť, že veci sa dávajú do pohybu. V júni v Belehrade so srbskými predstaviteľmi rokoval námestník šéfky americkej diplomacie Nicholas Burns, ktorý vyjadril vieru, že Mladiča onedlho zatknú. "Sme presvedčení, že dni jeho relatívnej slobody sú zrátané," povedal Burns. Srbské médiá informovali, že vláda tajne rokuje s Mladičom o tom, že sa vzdá. Podporiť Belehrad v tejto veci sa USA snažia uvoľnením 10 miliónov dolárov finančnej pomoci. Američania všetku pomoc sľúbenú Srbsku vlani zmrazili pre slabú spoluprácu s haagskym tribunálom. V Belehrade by sa podľa najnovších správ mali ukrývať aj blízki spolupracovníci Karadžiča, možno aj on sám.

Boj za hrdinov
Veľa Srbov vidí za honbou za bývalými bosnianskosrbskými lídrami niečo iné ako snahu medzinárodnej spravodlivosti potrestať zločincov. Rada pre pravdu o Radovanovi Karadžičovi sa snaží očistiť jeho meno doma i v zahraničí. Podľa tajomníka rady Miroslava Toholja, ktorý bol v Karadžičovej vláde ministrom informácií, bývalého bosnianskosrbského lídra nechytia živého. "Môžu ho pokojne zabiť počas zatýkania, pretože nemajú záujem, aby zostal nažive," citoval Toholja server balkans.eu.org. Podľa neho sa západné krajiny obávajú, že vyjdú najavo Kardažičove kontakty so západnými tajnými službami.
Do ofenzívy proti obvineniam haagskeho tribunálu vstúpil aj srbský denník Večernje Novosti, ktorý pod názvom "Kniha mŕtvych" zverejnil mená 3 287 Srbov, ktorí žili v Srebrenici a okolitých dedinách a boli zabití v rokoch 1992 - 1995.

Del Ponteová nepríde
Spomienka na desiate výročie masakry vyvoláva na Balkáne silné kontroverzie. V utorok objavila polícia na spomienkovom mieste v Srebrenici 30 kilogramov výbušnín. Na pondelňajšom akte sa má zúčastniť asi 50 000 ľudí vrátane vysokopostavených politikov. Spolupredsedníctvo Bosny a Hercegoviny pozvalo do Srebrenice aj srbského prezidenta Borisa Tadiča. Proti sa však ostro postavili pozostalí po obetiach. Združenie matiek zo Srebrenice požaduje, aby Tadič najskôr verejne priznal, že sa "štát Srbsko a Čierna Hora dopustil agresie voči Bosne a Hercegovine, že jeho občania spáchali genocídu v Srebrenici a že všetci tí, čo sa dopustili vojnových zločinov a skrývajú sa, budú čo najskôr vydaní haagskemu tribunálu". "Nepotrebujeme ospravedlnenia ani ľútosť," citoval srbský denník Danas Sabahetu Fejžičovú zo združenia srebrenických matiek.
Do Srebrenice sa nechystá ani prokurátorka ICTY del Ponteová. Iba ak by do pondelka boli Mladič a Karadžič už v Haagu... "Nemôžem sa pozrieť do očí obetiam, kým sa Karadžič a Mladič tešia beztrestnosti desať rokov po tom, ako boli obžalovaní medzinárodným tribunálom," uviedla del Ponteová pre agentúru AFP.