Kirgizská opozícia vyšla do ulíc. Po nedávnych parlamentných voľbách, ktoré označila za nedemokratické, chce donútiť prezidenta Askara Akajeva odstúpiť a čoraz hlasnejšie volá po demokratickej revolúcii. Či sa opozícii podarí dosiahnuť podobné zmeny, aké prebehli nedávno na Ukrajine či v Gruzínsku, je zatiaľ otázne.

Vyhrotenie protestov
Demonštrácie kirgizskej opozície sa cez víkend vyhrotili. V nedeľu vypálil desaťtisícový dav policajnú stanicu v meste Džalal Abád a včera sa opozícii podarilo obsadiť budovu krajského úradu v druhom najväčšom meste Kirgizska, v Oši. Podľa ruskej agentúry Interfax si zrážky medzi demonštrantmi a policajnými zložkami vyžiadali desať obetí, opozícia tieto tvrdenia však odmieta.
Protestujúci dav požaduje odstúpenie prezidenta Akajeva a vyhlásenie nedávnych parlamentných volieb za neférové. V nich získali drvivú väčšinu provládne strany, opozícia spolu s pozorovateľmi z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe upozorňovali na nedodržanie demokratických štandardov ako kupovanie hlasov, neregistrovanie opozičných kandidátov či zasahovanie médií. V tejto otázke vyšiel Akajev opozícii v ústrety, keď včera nariadil prešetrenie podozrení z falšovania parlamentných volieb.
Polícia zatiaľ proti demonštrantom zasiahla len minimálne. Kirgizský premiér Nikolaj Tanajev verejne sľúbil, že nebude použitá sila. "Ani prezident, ani ja, ani minister vnútra nedovolia, aby sa zbrane obrátili proti našim vlastným ľuďom," povedal Tanajev. Vyhlásil tiež, že je ochotný s opozíciou rokovať. Demonštranti však podmienili rokovania len účasťou prezidenta Akájeva. Ten je, podľa svojho hovorcu, pripravený zúčastniť sa na rozhovoroch, presný termín však zatiaľ neurčil. "Teraz je najdôležitejšie nechať ľudí upokojiť sa, zhodnotiť, čo sa stalo a potom s nimi začať rokovania o ich požiadavkách," uviedol hovorca.
Opozícia sa obáva, že podobne ako parlamentné by mohli byť poznačené aj prezidentské voľby, ktoré sa budú konať v októbri. Súčasná hlava štátu Askar Akájev nechce kandidovať po tretí raz, napriek tomu, že mu to nedávny dodatok ústavy dovoľuje. Jeho oponenti však upozorňujú na to, že by mohol navrhnúť za nasledovníka člena svojej rodiny, podobne ako sa to stalo v Azerbajdžane.

Ďalšia nenásilná revolúcia?
Demonštranti vravia, že päťmiliónové Kirgizsko je už zrelé na demokratickú revolúciu podobnú tým, ktoré sa nedávno uskutočnili na Ukrajine či v Gruzínsku. "Som presvedčený, že revolúcia podobná oranžovej v Kyjeve či ružovej v Tbilisi môže byť úspešná aj v Kirgizsku," povedal jeden z vodcov opozície pre BBC. Prezident Akájev naopak varuje, že snahy o nenásilnú revolúciu môžu viesť krajinu do občianskej vojny. Akájev je na čele Kirgizska od jeho vzniku v roku 1991 a po mnoho rokov sa považoval za najdemokratickejšieho prezidenta v stredoázijských postsovietskych krajinách.
Jeden z dôvodov optimistického pohľadu opozície je, že Kirgizsko, na rozdiel napríklad od susedného Turkménska, má isté základy demokracie. Je tu slobodná tlač, široké opozičné spektrum a okolo 5n000 mimovládnych organizácií. Na druhej strane v porovnaní s Ukrajinou či Gruzínskom badať isté rozdiely. Protesty sú lokálne, keď sa sústreďujú najmä na juhu krajiny, opozícii chýba vodca, ktorý by ju zjednotil a kirgizský hornatý terén a slabá infraštruktúra spôsobujú komunikačné problémy medzi mestami.
Na vývoj situácie v Kirgizsku budú mať podľa BBC veľký vplyv postoje USA a Ruska. Obidve krajiny totižto majú na kirgizskom území vojenské základne, ktoré začali znovu využívať po 11. septembri 2001. Ruská strana zatiaľ zostáva v súvislosti so situáciou v Kirgizsku ticho, Washington v nedeľu vyhlásil, že chce byť v kontakte s oboma stranami a bude ich nabádať na hľadanie riešenia formou dialógu.