Pre Poliakov sa honba na bývalých spolupracovníkov komunistickej tajnej služby stáva nočnou morou. Zatiaľ poslednou obeťou novodobých "inkvizítorov" sa stal exprezident Aleksander Kwašniewski. Jeho meno sa ocitlo na zozname 500 údajných agentov niekdajšej štátnej bezpečnosti, ktorí sa dodnes angažujú vo verejnom živote. Opozícia je presvedčená, že zoznam unikol z Inštitútu pamäti národa a stojí za ním pravicová vláda premiéra Jaroslawa Kaczynského. Inštitút však akýkoľvek únik odmieta. "Neexistuje možnosť, aby sa tieto údaje dostali von," povedal včera šéf inštitútu Janusz Kurtyka.
Otvorený konflikt
Kwasniewski pred mesiacom vyhlásil otvorenú vojnu bratom Kaczynským -- premiérovi Jaroslawovi a jeho dvojčaťu, prezidentovi Lechovi. "Budeme bojovať o novú tvár Poľska. Namiesto nedôveryhodného Poľska ponúkame dôveryhodné," povedal v máji bývalý komunista Kwašniewski, ktorý doviedol Poľsko do Európskej únie a NATO. Pre súkromné rádio TOK FM vyhlásil, že ak by sa štyri poľské ľavicové strany spojili a vyhrali by voľby, bol by ochotný sadnúť si do premiérskeho kresla. "Bratia Kaczynskí ohrozujú demokratické hodnoty a Poľsko v zahraničí len zosmiešňujú," dodal Kwasniewski. Médiá teraz píšu, že odpoveď dvojčiat na seba nenechala dlho čakať.
Krycie meno Alek
Poľská tlač s odvolaním sa na zdroje z Inštitútu pamäti národa tvrdí, že Kwasniewskeho tajná služba zaregistrovala v roku 1982. O rok neskôr ho preregistrovali na tajného spolupracovníka pod krycím menom Alek. Podľa hovorcu inštitútu Andrzeja Arseniuka však ide o novinárske špekulácie. "O cieľoch úniku informácií by som nechcel uvažovať, keďže by to bol subjektívny názor, nepodložený faktami," povedal pre HN bývalý slovenský veľvyslanec v Poľsku Marián Servátka.
Exprezident sa pritom už v roku 2000 na lustračnom súde očistil z podozrenia, že by klamal o svojej spolupráci s komunistickou bezpečnosťou. Prípad nebol celkom jednoznačný, voliči ho však napriek tomu jasnou väčšinou opäť zvolili do čela krajiny.