Február 2003. Európa zažíva veľký rozkol. Dôvodom je chystaná invázia do Iraku pod vedením Spojených štátov. Na stranu Američanov sa pridáva väčšina krajín strednej a východnej Európy, ktoré finišujú s prípravami na vstup do Európskej únie. Medzi nimi je aj Slovensko.
Proti stoja Francúzi, Nemci a niekoľko ďalších západných krajín. Postoj Slovenska a ďalších kandidátskych štátov najviac pobúril jedného muža. Vyhráža sa, že za spolčenie sa s Američanmi môžu na Úniu zabudnúť.
Tým človekom je francúzsky prezident Jacques Chirac. Jeden z najvýraznejších politických predstaviteľov moderného Francúzska zomrel včera vo veku 86 rokov.
Muž prezývaný Buldozér
Jacques Chirac formoval podobu nielen francúzskej, ale i svetovej politiky celé desaťročia. Ako priznal mnohokrát počas svojho života, jeho veľkým vzorom bol legendárny francúzsky generál a vodca Charles de Gaulle.
V 50. rokoch ako dvadsiatnik vstúpil Chirac do Francúzskej komunistickej strany. Absolvoval niekoľko prestížnych škôl. Jeho kariéra rýchlo napredovala. A učiť sa naozaj mal od koho.
V apríli 1962, keď nemal ešte ani 30 rokov, sa stal šéfom osobného tímu slávneho francúzskeho lídra Georgea Pompidoua. Vtedy už ako reprezentant Únie pre novú republiku, ktorú viedol samotný de Gaulle.
Spolupráca s Pompidouom sa stala zlomovým bodom v Chiracovej kariére. Vtedajší premiér si ho obľúbil a začal mu zverovať čoraz dôležitejšie úlohy. Pre svoje rozhodné vystupovanie a až buldočí inštinkt, ktorý ho neomylne viedol k víťazstvám, si Chirac vyslúžil u Pompidoua prezývku Buldozér. Tá mu zostala prakticky až do konca jeho dlhoročnej kariéry.
V 70. rokoch Chirac stúpal raketovým tempom priamo na vrchol. Do vlády sa prvýkrát dostal v roku 1972, keď sa stal ministrom pôdohospodárstva. O dva roky neskôr už viedol rezort vnútra. Premiérom bol dvakrát – v polovici 70. a 80. rokov. Na tomto poste zakaždým vydržal vyše dva roky.
Najväčšiu popularitu medzi bežnými Francúzmi si Chirac získal ako starosta Paríža. Do tejto funkcie nastúpil v roku 1977 a vydržal v nej do roku 1995, keď vyhral prezidentské voľby. V kresle šéfa Elyzejského paláca vystriedal slávneho Francoisa Mitteranda.
Práve Chirac presadil skrátenie funkčného obdobia francúzskeho prezidenta zo siedmich na päť rokov. Aj to je dôvod, prečo on sám strávil vo vrcholnej pozícii 12 rokov. V roku 2007 ho v úrade nahradil Nicolas Sarkozy.
So Chiracom sa niekoľkokrát stretli aj slovenskí predstavitelia. „Nepochybne to bola silná politická osobnosť, ale prejavoval sa až príliš vlastenecky. Prehnane presadzoval záujmy Francúzska, čo niekedy hraničilo až s nacionalizmom,“ uviedol pre HN bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Dlhoročný slovenský europoslanec spomína na jednu príhodu so Chiracom. Raz sa zúčastnili na podujatí, kde vystupoval aj vtedajší maďarský premiér Péter Medgyessy, ktorý hovoril pomerne slušnou francúzštinou. V tom čase vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom boli dosť zlé, čo nám Medgyessy dal dosť pocítiť.
Francúzskeho prezidenta však zaujalo niečo iné. „Kto takto dobre hovorí po francúzsky, musí byť veľmi dobrý človek,“ citoval Kukan slová Chiraca. Samozrejme, šéf našej diplomacie spolu s vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom u Chiraca protestovali, ten sa však s nimi odmietol baviť. Namiesto vysvetlenia ich poslal za francúzskym ministrom zahraničia.
A k ďalšiemu rozporu došlo v dôsledku spomínaného pripojenia sa našich krajín k invázii do Iraku v roku 2003. „Premeškali ste príležitosť byť ticho,“ adresoval nám kritiku Chirac.
Kukan však tento krok neľutuje. „Museli sme sa pridať na jednu stranu a rozhodli sme sa takto. Myslím, že to bolo správne rozhodnutie.“ Situácia bola totiž najmä pre Slovensko zložitá aj z toho pohľadu, že na rozdiel od ostatných krajín Vyšehradskej štvorky sme ako jediní ešte neboli členmi Severoatlantickej aliancie. Spolupráca s USA bola preto pre nás o to dôležitejšia.
Konflikt vtedy viedol k veľkému ochladeniu vzťahov medzi USA a Francúzskom. Američania dokonca na čas prestali používať svoj výraz french fries, teda francúzske hranolčeky. Namiesto toho na znak protestu používali výraz hranolčeky slobody. A prezidenti Chirac a George W. Bush si cez Atlantik vymenili zopár veľmi štipľavých poznámok.
Rozdelenie Európy
Spojené štáty vtedy hovorili o novom rozdelení Európy. Tá stará, ktorú reprezentovali najmä Francúzi a Nemci, podľa nich zlyhala. Naopak, Bush chválil krajiny novej Európy z centrálnej a východnej časti kontinentu.
„Ani Chirac nezostal v tomto spore nič dlžný svojej povesti. Aj vďaka jeho rétorike sa v západnej Európe zdvihla vlna odporu proti novým členom Únie. Tá vyvrcholila tým, že krajiny ako Francúzsko, Nemecko či Rakúsko dlhé roky blokovali obyvateľom nových členov prístup na ich pracovný trh,“ pripomenul pre HN Kryštof Kruliš, analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Vtedy sa podľa neho zrodil obraz poľského inštalatéra, ktorý ide pracovať na Západ. „Kopnúť si do Poliaka, Slováka či Čecha sa stalo trendom, ktorý nepodliehal politickej korektnosti. Naopak, Briti svoj trh pracovný otvorili prakticky okamžite.“
Chirac však zažil aj niekoľko pádov. V decembri 2011 ho odsúdili na dva roky s podmienkou za korupciu. Dôvodom bolo nelegálne financovanie jeho strany Združenie pre republiku v prvej polovici 90. rokov, keď pôsobil ako parížsky starosta.