V Nemecku je možné si prenajímať Židov, a to prakticky zadarmo.

Nebudú vám ale upratovať, ani kosiť trávu na záhrade, prídu sa s vami porozprávať o svojich koreňoch, viere i každodennom živote.

Práve takúto možnosť ponúka provokatívne nazvaný program Prenajmi si Žida (Rent a Jew).

Jeho cieľom je vzájomným spoznávaním bojovať proti antisemitizmu a predsudkom, ktorých je aj dnes v spolkovej republike veľa. 

Mnohí majú jasnú predstavu ešte pred stretnutím 

"Vy Židia predsa neplatíte žiadne dane," opakuje Eva Hallerová vetu, ktorú predovšetkým na stretnutiach so staršími Nemcami počúva veľmi často.

"Je to jeden z typických predsudkov. Ďalším je napríkald názor, že všetci Židia sú bohatí, alebo že chystajú svetové sprisahanie," vysvetľuje šéfka Európskej Akadémie Janusza Korczaka, pod ktorú program Prenajmi si Žida spadá.

"Najčastejšie je to tak, že ľudia síce vôbec žiadneho Žida nepoznajú, majú však jasnú predstavu o tom, ako Židia vyzerajú a akí sú. A potom majú možnosť prvýkrát stáť tvárou v tvár človeku, ktorý je Žid a vyzerá úplne rovnako ako oni," povedala Hallerová. 

"Navyše žije v rovnakom meste a počúva napríklad rovnakú hudbu. Potom sú veľa prekvapení," rozpráva Hallerová, podľa ktorej sú práve preto takáto stretnutia veľmi dôležité.

Boj s predsudkami 

​Program Prenajmi si Žida ich ponúka už od roku 2014.

"Hlavná myšlienka je tá, že sa nemá hovoriť o Židoch alebo Židovkách, ale s nimi, tak aby bolo možné odbúravať predsudky, rasizmus a antisemitizmus," hovorí.

Školy, firmy, záujmové združenia, ale aj ďalšie inštitúcie si dnes môžu vybrať zo 120 dobrovoľníkov, na ktorých je dobre vidieť, ako rôznorodý židovský svet je.

Rôznorodá skupina

Niektorí pochádzajú z Nemecka, iní z Izraela, Ruska alebo iných krajín; niektorí sú mladí, iní už v dôchodku; niektorí sú vo svojej viere liberálni, ďalší zase ortodoxní.

"Týchto dobrovoľníkov je možné si prenajať. Nie je za to žiadny poplatok. To jediné, o čo žiadame, je príspevok na pokrytie nákladov na dopravu," vysvetľuje rodáčka z Rumunska.

Na začiatku sa vždy dobrovoľník krátko predstaví, a potom už je priestor na otázky.

Povolené sú všetky, ak sú kladené s rešpektom. "Študenti sa často pýtajú napríklad na náboženstvo, obriezku, svadbu alebo na to, či sa dá konvertovať," podotýka.

Zložité témy

Často dôjde ale aj na zložitejšie témy. V čase, keď Židia v Nemecku čelia vzrastajúcemu antisemitizmu, to nie je prekvapivé.

"Antisemitizmus, ktorý bohužiaľ zažívame, je jednak pravicový zo strany neonacistov alebo ľudí naklonených k AFD. Potom je tu ľavicový antisemitizmus dlhodobo spojený s protiizraelskými postojmi. A aby toho nebolo málo, tak tu máme tretí, moslimský antisemitizmus," hovorí Hallerovho.

S ním sa na stretnutiach, ktorých sa už tento rok uskutočnilo cez 700, musia nezriedka vysporiadať aj dobrovoľníci.

Aspoň malá zmena

"Je to niečo, čo sa stáva častejšie a aj ja som to zažila. Mladiství z takých krajín, kde učebnice bývajú úplne antisemitské, sem prichádzajú s obrazom Žida ako nepriateľa. Predstavujú si Žida ako diabla, a potom pred nimi stojím ja, Židovka, a oni sú prekvapení, šokovaní," vysvetľuje 71 ročná žena.

Takéto stretnutia sú podľa Hallerovej pre obe strany neuveriteľné. Ťažko sa síce presne meria, aký majú dlhodobý vplyv na vžité predsudky, ale môžu byť aspoň prvým krokom k vzájomnému poznávaniu.

"Aj keď ani potom nemáme na všetko rovnaké názory, niečo sa po takomto stretnutí zmení," je presvedčená.