Tieň z Dublinu bude v Bruseli strašiť o to viac, že po írskom odmietnutí sa zvyšujú hlasy proti zmluve aj v ďalších krajinách, ktoré ju ešte neprijali. Najväčší problém majú s eurodohodou Česi, kde ratifikácia uviazla na mŕtvom bode, kým o nej nerozhodne ústavný súd. Práve naši západní susedia môžu dať eurodohode po Íroch definitívne K.O. Po presvedčenom euroskeptikovi prezidentovi Václavovi Klausovi totiž stráca o zmluvu záujem aj premiér Mirek Topolánek. "Bez ohľadu na to, či bude ratifikačný proces pokračovať, alebo nie, Lisabonská zmluva do platnosti nevstúpi,“ vyhlásil Topolánek.
Vo všetkých ostatných krajinách je však ratifikačný proces naštartovaný a je len otázkou niekoľkých týždňov, kedy zmluvu schvália. Podľa predstáv európskych lídrov by okrem Írska mohlo ostatných 26 štátov únie schváliť Lisabonskú dohodu do konca tohto roka. Íri si potom začiatkom budúceho roka môžu referendum zopakovať.

Ešte osem krajín
Okrem Česka sa Európa najviac obávala rastúceho odporu voči zmluve vo Veľkej Británii. Na Ostrovoch sa totiž po írskom referende stupňovali tlaky na vládu, aby sa Lisabonská zmluva neschvaľovala v parlamente, ale vo všeľudovom hlasovaní. Vláda však hlas opozície, médií a verejnosti nevypočula. Včera mala ratifikovať Lisabonskú dohodu aj horná komora londýnskeho parlamentu. Ak ju ešte dnes dopoludnia podľa očakávania podpíše kráľovná Alžbeta II., premiér Gordon Brown odcestuje do Bruselu už s ratifikovanou eurodohodou vo vrecku.
Aby Lisabonská dohoda vstúpila do platnosti, musí ju schváliť ešte osem krajín, vrátane najproblémovejšieho Írska. Štáty, ktoré boli doteraz považované za najviac euroskeptické, však dohode hádzať polená pod nohy nebudú. Holandsko, ktoré spolu s Francúzskom v roku 2005 v referende pochovalo euroústavu, je zmluve naklonené. Dolná komora ju už schválila, požehnanie od hornej komory sa očakáva 8. júla. "Väčšina parlamentu je za. Zatiaľ nie sú žiadne náznaky, že by mohli nastať akékoľvek problémy,“ potvrdil pre HN Ahmed Dadou z holandského ministerstva zahraničných vecí.
Podobne smeruje k ratifikácii aj Švédsko, ktorého obyvatelia odmietli v referende v roku 2003 vstúpiť do eurozóny. "Podpora v parlamente na prijatie dohody je dostatočná, očakávame, že by mohla byť ratifikovaná v novembri,“ povedal pre HN Johannes Jarlebring zo švédskeho ministerstva zahraničných vecí.
O niečo komplikovanejšia je situácia v Belgicku, kde leží "srdce“ EÚ - Brusel. Tam totiž musia zmluvu schváliť po federálnych aj regionálne parlamenty. "Malo by sa tak stať do 11. júla. Potom už definitívna ratifikácia bude iba otázkou niekoľkých týždňov, ak nie dní,“ uviedol pre HN Francois Delhaye, hovorca belgického ministerstva zahraničných vecí. Podľa neho je cieľový termín ratifikácie Lisabonskej zmluvy najneskôr v septembri. V lete by mali prijať Lisabonskú dohodu aj Taliani a Španieli, kde sa jej ratifikácia oneskorila kvôli novým vládam.

Viacero alternatív
Napriek tomu, že drvivá väčšina krajín eurodohodu podporuje, stačí nesúhlas jediného štátu, aby dlhodobé úsilie európskych diplomatov o nájdenie kompromisu vyšlo nazmar. Európa už zvažuje rôzne alternatívy, ako postupovať ďalej, ak by to nevyšlo. Jednou z možností je aj vyjednať úplne novú zmluvu, čo by sa však tiež mohlo skončiť patovou situáciou, keďže táto dohoda by sa len veľmi málo odlišovala od európskej ústavy alebo Lisabonskej zmluvy. Prijateľnejším návrhom sa zdá byť aktualizácia stále platnej zmluvy z Nice podľa súčasných potrieb únie.