Jednou z dôležitých podmienok pri bezvízovom styku so Spojených štátov je aj výmena dát o cestujúcich v leteckej doprave. Od teroristických útokov na USA z 11. septembra 2001 Spojené štáty a ich agentúry požadujú prístup k osobným informáciám, ktoré pasažieri udávajú pri rezervácii leteniek. Ide najmä o mená, adresy, informácie o kreditných kartách, e-mailoch, telefónnych číslach, rezerváciách hotelov či áut (takzvané Passenger Name Records -- PNR). Letecké spoločnosti, ktoré odmietli poskytnúť požadované údaje, čelili hrozbe, že im Američania nedovolia pristáť v Spojených štátoch.
Tieto nezhody sa Európska únia pokúsila vyriešiť v roku 2004 prvou dohodou s Washingtonom. Zmluva umožnila Spojeným štátom prístup k 34 rôznym druhom informácií. Po sťažnostiach Európskeho parlamentu ju však Európsky súdny dvor o dva roky neskôr vyhlásil za neplatnú. Dôvodom bola "nedostatočná ochrana základných práv cestujúcich". Podľa súdu dohoda takisto nebola "založená na vhodnom právnom základe".
Keďže USA nestiahli svoju hrozbu voči neochotným leteckým spoločnostiam, musela prísť na rad iná dohoda, aby sa vyhlo právnemu vákuu, ktoré by zapríčinilo chaos na letiskách. V júli minulého roka šéfovia diplomacií Európskej únie podpísali druhú zmluvu, ktorá umožňuje výmenu osobných údajov cestujúcich do bezpečnostných agentúru USA. Opätovne dohodnutá zmluva obmedzuje počet poskytovaných informácií z 34 na 19.
V tomto "balíku" informácií sú mená pasažierov, detaily cesty, cestovný plán, informácie o platení a o batožine. "Citlivé informácie" ako rasa alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské vyznanie, členstvo v odboroch a údaje o zdravotnom stave či sexuálnej orientácii môžu byť použité počas obmedzeného času a len vo výnimočných prípadoch "ohrozenia života".