Sudetskí Nemci sa ani viac ako 60 rokov po druhej svetovej vojne nevedia vyrovnať s tým, čo po nej nasledovalo. Opäť otvárajú kontroverznú tému odškodnenia. Slovensko aj Česko najnovšie obvinili z genocídy a žiadajú aj finančné odškodnenie. Dôvodom je masové vyvlastňovanie a presídľovanie Nemcov po druhej svetovej vojne. Manifest s touto požiadavkou schválilo na svojom zasadnutí Sudetonemecké krajanské združenie v Rakúsku.

Kontroverzný manifest
Vo svojom stanovisku sudetskí Nemci pripomínajú, že ich integrácia do prvej Československej republiky už bola vynútená a prebehla proti ich vôli. Podľa združenia vláda nesplnila sľub, ktorý dala sudetským Nemcom po mierovej konferencií vo Francúzsku, keď sa zaviazala zriadiť nový štát podľa švajčiarskeho vzoru. Následnú situáciu po skončení druhej svetovej vojny označuje sudetonemecké združenie za genocídu. Na základe medzinárodnej konvencie proti genocíde preto žiadajú odškodnenie od českej aj slovenskej vlády. Finančné odškodnenie by podľa nich nemali vlády zdržiavať, a to ani pod zámienkou vzájomného zúčtovania krívd.
Aj sami sudetskí Nemci však varujú pred paušálnymi riešeniami. "Reštitúciou súkromného sudetonemeckého majetku by nemalo vzniknúť bezprávie voči českým a slovenským občanom", uvádza sa v manifeste. Združenie je presvedčené o tom, že prípadné reštitúcie by boli novým impulzom na rozvoj ekonomiky Česka a Slovenska.

Dávna krivda
Sudety ležia medzi Nemeckom, Českom a Poľskom, no presné hranice územia neexistujú, keďže sa v priebehu storočí často menili. Pred druhou svetovou vojnou sa Sudetmi nazývala nemecká provincia Sudetenland, ktorá bola osídlená prevažne etnickými Nemcami. Po skončení vojny musela väčšina Nemcov z územia Československa odísť, mnohí z nich nedobrovoľne. Približne z troch miliónov Nemcov pred koncom vojny ich v krajine mohlo ostať len niečo vyše 200-tisíc. Desaťtisíce zomreli v dôsledku presunov a všetok majetok, ktorý v Československu ostal, potom znárodnili.