So zmenami ústavy, ktoré hladko prešli (Chávezovým) parlamentom a mali posilniť jeho moc, súhlasilo len 49 percent voličov. Historickú porážku priznal aj samotný "červený" líder, aj keď podľa neho je to len "zatiaľ" a on sa bude aj naďalej usilovať budovať socializmus. Aj keď on vidí príčiny neúspechu v nízkej volebnej účasti (56 percent), zdá sa, že čoraz viac Venezuelčanov začína mať jednoducho dosť "chávezizmu". "Venezuela volila proti prezidentovi na doživotie," povedal pre HN šéfredaktor uznávaného venezuelského ekonomického vydavateľstva Ven Economia Robert Bottome. "Prehral vlastný boj. Tento boj chcel, a prehral ho," dodal Bottome.
Zradili ho jeho verní
Neobmedzený počet znovuzvolení, predĺženie mandátu zo 6 na 7 rokov, koniec autonómie centrálnej banky, nové územné delenie, ale aj viac sociálnych výhod a kratší pracovný deň. Taká mala byť podoba Chávezovho socializmu 21. storočia.
Proti nim sa ako prví postavili už v máji študenti. Neskôr sa prekvapujúco pridal generál Raúl Baduel, bývalý Chávezov človek. "Rozdiel v referende bol ešte väčší. Práve generál však vyzval prezidenta, aby akceptoval porážku výmenou za čísla, ktoré hovoria o menšej porážke," tvrdí Bottome.
Prekvapením referenda bolo aj to, že aj nemajetné vrstvy odmietli ponúkané sociálne východy. "Venezuela povedala nie socializmu, Venezuela povedala áno demokracii," komentoval historickú prehru vodcu ľavice starosta caracaskej štvrti Chacao Leopoldo López. Práve menej majetných si líder kupoval štedrými ekonomickými programami, ktoré financoval z príjmov z ropy.
"Konečne sa ukázali demokratické hodnoty Venezuely. Jeho navrhovaná komunistická ústava, ktorá sa podobala tej bývalej vašej, bola porazená mierovou cestou," reagoval Bottome.
Ochrancom ľudských práv sa uľavilo
Dodatky, ktoré navrhoval commandante robili vrásky aj organizáciám na ochranu ľudských práv. Najviac sa obávali tých zmien, ktoré by sa týkali prípadu, kedy by Chávez vyhlásil v krajine stav pohotovosti. Vtedy by podľa prezidentovho návrhu mal najvyššiu moc súd. "Najhoršie by bola jeho plánovaná reforma, ktorá by mu dávala viac moci v prípade stavu pohotovosti. To by viedlo k úplnému popretiu základných práv," povedal HN analytik organizácie Human rights watch Daniel Wilkinson.
Podľa neho však plánované zmeny mali niektoré práva práve posilniť. "Boli tam aj zákony proti diskriminácii na základe pohlavia, ale keďže ich spojili do jedného balíka, dopadlo to takto," vysvetľuje Wilkinson. Domnieva sa, že ľudia mohli s týmto súhlasiť, keby ich oddelili. "Preto to bolo referendum o Chávezovi," dodal Wilkinson.
Priateľ politikov "osi zla"
Päťdesiattriročný Chávez je priateľom kubánskeho vodcu Fidela Castra a iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmedínedžáda. Hovorí, že chce dať moc ľudu a o svojich oponentoch hovorí ako o vlastizradcoch. Kritizuje USA a tí, ktorí hlasovali proti jeho reformám, vraj odovzdali hlas americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi.
Podľa pozorovateľov bude nasledujúcich päť rokov ešte skúškou pre Venezuelu, pretože Chávez zostáva na čele štátu. "Problém je, že pomaly ho opúšťajú aj jeho ľudia a opozícia sa teraz začína zjednocovať," hovorí Bottome.
Chávez sa už v roku 1992 pokúšal o vojenský puč. Jeho neúspech aj vtedy komentoval slovami "nateraz sme neuspeli". Takéto niečo však Bottome vylučuje. "To sa nestane. Vojaci mu teraz povedali, že mu neumožnia, aby v prípade prehry vyhlásil víťazstvo. Varovali ho, že ho vyhodia, takže ustúpil," uzatvára šéfredaktor Ven Economia.