Odmalička ju to ťahalo k učiteľskej katedre. Rodičia sa jej však snažili toto povolanie vyhovoriť, pretože vedeli, že by to na Slovensku ako učiteľka na základnej alebo strednej škole mala ťažké. "Teraz sa moji rodičia smejú, že som tak nakoniec aj tak skončila, no nie je to také zlé, ako predpokladali,“ hovorí slovenská ekonómka Jana Fidrmucová. Patrí do generácie mladých slovenských ekonómov, ktorí sa presadili na zahraničných univerzitách a ich práce publikujú prestížne odborné časopisy.
Janu Fidrmucovú dnes považujú za odborníčku vo výskume odboru korporátnej správy. "Učím o tom, ako treba zorganizovať firmu, aby vrátila investície svojim investorom. Zaoberám sa tým, ako ochrániť záujmy investorov, keď firmu neriadia oni, ale manažéri,“ hovorí 38-ročná Fidrmucová.

Šťastie za hranicami
Dôležitým zlomom v živote Fidrmucovej bola nežná revolúcia v roku 1989. Zastihla ju v druhom ročníku na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej. "Všetko sa vtedy zmenilo, ja som sa ešte učila politickú ekonómiu.“ Na Slovensku vyštudovala matematické metódy v ekonomike, no jej ďalšia cesta sa už uberala iným smerom.
Hneď po skončení vysokej školy sa Fidrmucovej narodil prvý syn Ján. Príchod dieťaťa však ani ju, ani jej manžela k Slovensku nepripútal. Manžel mal túlavé topánky, a tak požiadal o Fullbrightove štipendium. Krátko po narodení syna teda rodina odcestovala do Spojených štátov. "Šla som len ako manželov sprievod, nemala som žiaden plán. Zdokonaľovala som sa v angličtine a navštevovala dva kurzy na univerzite ako prísediaca,“ hovorí ekonómka. Dosahovala výborné výsledky a jeden z jej učiteľov sa ju snažil prehovoriť, aby ďalej študovala. "Bola som vtedy doma so synom, takže to nešlo. A navyše sme nevedeli, čo bude ďalej, nemali sme plány.“
Po roku a pol sa celá rodina vrátila domov, lebo sa manželovi skončilo štipendium. Na Ameriku Fidrmucová spomína ako na veľmi zaujímavý zážitok. "Naučila som sa dobre po anglicky a spoznala inú kultúru. Vtedy ma prekvapovalo, že Amerika je iná, ako ju poznáme z televízie a televíznych seriálov.“

Keď sa chce, tak sa dá
Na Slovensku sa však rodina neohriala dlho. Fidrmucovci tentoraz vyrazili do Holandska. Tam si na univerzite v Tilburgu spravila titul Master a neskôr doktorát v odbore financie. "Osud si ma vybral akosi sám, ja som mala po škole v pláne ísť robiť au-pair do Francúzska a študovať ďalej tam. No a namiesto toho som sa ocitla najskôr v Amerike, a potom v Holandsku,“ hovorí.
V Holandsku sa Fidrmucovej narodil druhý syn Daniel. "Doktorát som končila s dvoma deťmi. Áno, bolo to náročné. Ale keď sa chce, tak sa všetko dá.“
Po ukončení doktorátu pracovala na univerzite v Rotterdame ako výskumná pracovníčka. Posledný raz sa rodina sťahovala do Anglicka. Fidrmucová dostala miesto na University of Warwick, kde pôsobí doteraz. "Po príchode do Anglicka sme sa s manželom rozišli. Mala som dobrú prácu, ktorá ma bavila, a to ma držalo nad vodou. Aj vďaka tomu som bola schopná si povedať, že to zvládnem - sama s dvoma deťmi a navyše v cudzej krajine. A zvládla som to,“ hovorí žena, ktorá verí v silu vôle.
V súčasnosti žije s dvoma synmi a novým britským partnerom a je spokojná. "Stále sa venujem výskumu, ale okrem toho aj učím. Moja práca je skvelá. Je veľmi flexibilná, ale vyžaduje aj tvrdú prácu,“ hovorí. Ak chce podľa nej človek obstáť v konkurencii a dokázať, že za čosi stojí, musí na sebe pracovať.