Naše veľvyslanectvo na Cypre už 20 rokov organizuje stretnutie dvoch znepriatelených etník na ostrove. Ako sa Slovensko k tomu vôbec dostalo?
V 80. rokoch minulého storočia problém na Cypre viac-menej stagnoval. Vtedajší československý veľvyslanec Emil Kublúšek - pôvodom Slovák - prišiel s návrhom, že by sa obe komunity mali stretávať. Oslovil obe strany a pozval ich do Prahy. V máji 1989 sa teda prvé mierové rokovanie gréckocyperskej aj tureckocyperskej komunity konalo v Prahe. A keďže tento nápad sa každému zapáčil, pretrváva dodnes - ale už na Cypre. Slovenský veľvyslanec každý mesiac zorganizuje stretnutie oboch komunít v hoteli Ledra Palace v nárazníkovej zóne.
Posunuli Slováci mierové vyjednávania nejako vpred?
Za moje pôsobenie určite môžem potvrdiť posun vo vzťahoch medzi komunitami. Keď som prišla na Cyprus, rokovania už boli v takom zabehnutom systéme. Potom však zvolili za prezidenta gréckocyperskej časti ostrova Demetrisa Christofiasa, ktorý už vo svojom volebnom programe mal záväzok, že v prípade zvolenia bude veľmi intenzívne pracovať na tom, aby sa rozhovory zintenzívnili a priblížili sa k riešeniu. Po jeho zvolení a nástupe do funkcie bola atmosféra v spoločnosti veľmi optimistická, plná očakávaní, nádejí, a to sa prejavilo aj v našich rozhovoroch.
V čom spočíva vaša úloha mediátora?
My stretnutia zvolávame, ale v žiadnom prípade nezasahujeme do diskusií. My neprichádzame s našimi návrhmi riešenia konfliktu, musíme byť absolútne nestranní. Udržať si 20 rokov dôveru komunít, nikdy neurobiť krok, ktorý by si jedna zo strán mohla vysvetliť ako akési "nadŕžanie“ inej strane, je veľmi náročné a je to náš veľký úspech.
Pozerajú sa Cyperčania na nás ako na "neutrálnu pôdu“?
Určite áno. Sme neutrálni a rovnoprávni voči obom komunitám.
Na druhej strane - môžeme my učiť komunity spájať sa, keď sa Československo rozdelilo?
Je to diametrálne odlišná situácia. Nedá sa porovnať naša situácia s ich situáciou, náš historický vývoj s ich historickým vývojom. Nie je možné urobiť túto paralelu. My im nevnucujeme riešenie, vytvárame im priestor, aby to mohli vyriešiť sami.
Pre Slovákov je Cyprus známy skôr pre cestovný ruch. Práve tomu by zjednotenie ostrova ešte viac pomohlo...
Je to tak. Vinou deliacej čiary mnohí turisti nejdú do severnej časti, je to pre nich neznáme. Pretrvávajú preto pochybnosti, obavy. Prospešné by to bolo pre obe strany, turisti by cestovali po celom ostrove.
Naša diplomacia podporuje vstup Turecka do EÚ?
Naše stanovisko od začiatku prístupových rokovaní Turecka s Európskou úniou je podporné. Podporujeme rokovací proces Turecka s EÚ, ale za podmienky splnenia všetkých kritérií, ktoré sa na Turecko ako kandidátsku krajinu kladú.
Kedy by podľa vás politickí lídri mohli konečne nájsť riešenie usporiadania ostrova, s ktorým by všetci súhlasili?
Je to problém trvajúci desiatky rokov. Po nástupe prezidenta Christofiasa sa začala veľmi dobrá atmosféra, majú s tureckocyperským lídrom Mehmetom Alim Talatom veľmi dobré vzťahy. Všetci tvrdia - kto iný by to mal vyriešiť, ak nie oni dvaja. Vkladajú do nich veľké nádeje. Dokonca si mnohí mysleli, že Christofias vyberie "čarovný prútik a bude po probléme“. Nejde to však zo dňa na deň. Potrebujú čas a trpezlivosť. V ktorejkoľvek oblasti života, do ktorej nazriete, sú obrovské problémy. Či už sú to majetkové vyrovnania, otázka rozdelenia moci, vládnutia, ekonomické záležitosti, plnohodnotné členstvo v EÚ pre celý ostrov. Krok za krokom musia prechádzať všetkými oblasťami a krok za krokom ich riešiť.
Aprílové parlamentné voľby v tureckocyperskej časti ostrova vyhrala nacionalistická Národná strana jednoty. Môže to mať negatívny dosah na mierový proces?
Strana je známa tým, že má radikálnejšie názory. Aj keď treba povedať, že prvé vyjadrenia lídra Dervisa Eroglua sú pomerne v línii doterajších rokovaní. Vyhlásil, že neutečie od rokovacieho stola, bude pokračovať v rokovaniach, ktoré prebiehali doteraz. Nie sú tam náznaky, že by odbočoval od tejto línie. Jedinou novinkou je to, že chce mať v rokovacom tíme svojho človeka, čo doteraz nemal.
Vy osobne nemáte obavy, ako budú ostatní lídri rokovať s Erogluom?
Naše každomesačné stretnutia sú síce neurážlivé a kultúrne, avšak stretáva sa tam 14 politických strán, to znamená 14 rôznych názorov. Takže, samozrejme, každý si povie za svoju stranu, čo si myslí. Dobré je to, že sa vzájomne neurážajú, nezhadzujú, ale trvajú na svojich stanoviskách. Verím, že ten formát je už taký vykryštalizovaný, že dokážeme prijať medzi seba ktorúkoľvek stranu.
V spoločnosti nevzniklo napätie v súvislosti s voľbami?
Nie. Nastali mierne rozpaky, pretože nacionalisti sú známi tým, že majú radikálnejšie názory, ale výraznejšie obavy som nepostrehla.
Nacionalisti žiadajú vytvorenie dvoch nezávislých štátov, čo je pre gréckych Cyperčanov neprijateľné...
Áno, je to neprijateľná predstava. Jednou z hlavných požiadaviek je politická rovnoprávnosť. Rokovací rámec teraz presadzuje bizonálnu bikomunitnú federáciu, ktorá bude mať jednu medzinárodnú subjektivitu, jedno občianstvo, a bude jedným subjektom medzinárodného práva. A v tomto rámci rokovaní sa zdôrazňuje politickú rovnosť.
Grécki Cyperčania odmietli v referende v roku 2004 Annanov plán usporiadania Cypru. Bol podľa vášho názoru tento plán dobrý?
Myslím si, že najväčším nedostatkom Annanovho plánu bez ohľadu na jeho obsah bolo to, že nebol dostatočne odkomunikovaný a ľudia neboli dostatočne informovaní.
Cyprus vstúpil v roku 2004 do EÚ, teda jeho južná časť. Nemáte pocit, že po tomto vstupe utíchla v gréckej časti snaha vyriešiť problém?
Myslím si, že stále existuje na všetkých troch stranách - gréckocyperskej, tureckocyperskej i na strane EÚ - snaha vyriešiť tento problém. Žiadna zo strán to nevzdala, nehodila flintu do žita. Mohlo by sa, pravdaže, zdať, že gréckocyperská strana zľavila - prečo by sme sa starali, keď sme už v únii. Avšak mnohé štúdie hovoria o tom, čo všetko by to prinieslo ostrovu, ak by sa zjednotil, vystupoval jednotne, ak by sa tureckocyperská časť stala súčasťou únie. Z tureckocyperskej strany je veľká snaha byť súčasťou únie, vidia, že je to veľké plus, je to plášť, ktorý im prinesie aj bezpečnosť, aj prosperitu, a budú súčasťou jednej veľkej rodiny.
Nebola to chyba EÚ vziať Cyprus do spoločenstva s takýmto nevyriešeným problémom?
Nemyslím si, že to bola chyba, ale treba dotiahnuť celý proces do konca.
Problém na Cypre však prehlbuje to, že nie je len medzi politikmi, ale aj bežnými ľuďmi...
Presne tak. Ak by najvyšší lídri dospeli k riešeniu, tá najťažšia fáza ešte len príde, a to bude fáza implementácie rozhodnutí, pretože ľudia na to nie sú pripravení. Roky odsúdenia urobili svoje.
Ako vyzerá ich život po oboch stranách nárazníkovej zóny?
Staršia generácia má skúsenosti zo spoločného nažívania. Pamätajú si, ako spolu žili ľudia z oboch etník napríklad na jednej ulici, stretávali sa, nemali problém. U mladých je to naopak, nemajú takéto skúsenosti, niekedy nemali ani príležitosť vidieť sa. V čase, keď bola hranica úplne uzatvorená, vôbec sa nestretávali. Dnes sú niektoré hraničné priechody už otvorené. Ale to odcudzenie, nedôverčivosť, pochybnosti ich od seba stále oddeľujú.
V Nikózii je bikomunitná škola. Funguje bez konfliktov medzi etnikami?
Je to zrkadlo spoločnosti. Tak, ako sú ľudia voči sebe nedôverčiví, tak sa to prejavuje aj vo vzťahoch v škole. I keď tí, čo majú medzi sebou najmenej problémov, sú deti.
Napriek mieru je vojenská prítomnosť OSN na Cypre citeľná. Je to potrebné?
Našťastie je v krajine mier, pokoj. Ale vzniká otázka - bol by, keby tam vojaci neboli? Našťastie, vojaci riešia skôr menšie konflikty, nie vážne problémy.
Už spomínaný líder nacionalistickej strany Dervis Eroglu po voľbách vyhlásil, že všetko by bolo ľahšie, keby svet severný Cyprus uznal. Nemyslíte si, že má pravdu?
Obavy prevažnej väčšiny cyperskej spoločnosti sú z "kosovoizácie“ cyperského problému. Tí, ktorí si želajú zjednotenie a opätovné spolunažívanie, sú absolútne proti vytvoreniu dvoch samostatných častí. Hovoria, že ostrov je príliš malý na to, aby bol rozdelený.
Kto je Anna Tureničová
Začínala ako vedúca redaktorka medzinárodných vzťahov v Slovenskej televízii, neskôr sa presunula na tlačové oddelenie Úrady vlády a prezidentskej kancelárie. Od roku 1995 pracuje na ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 2000 až 2004 bola veľvyslankyňou SR pre Austráliu, Nový Zéland a Oceániu. Pred dvoma rokmi nastúpila do funkcie veľvyslankyne na Cypre.