Predovšetkým pozdvihnutie životnej úrovne pre všetky vrstvy v spoločnosti možno ako plus pripísať Putinovmu vládnutiu. Nezamestnanosť sa za osem rokov jeho panovania znížila o viac ako štyri percentá, takmer sedemnásobne vzrástla priemerná mzda a štvornásobne priemerný dôchodok. Stále však v Rusku žije viac ako 20 percent obyvateľov pod hranicou chudoby.
Rusko však trápi úbytok obyvateľstva, za osem rokov poklesol počet obyvateľov o viac ako tri milióny. To sa snaží Kremeľ zlepšiť rôznymi finančnými podporami pri narodení dieťaťa a "nalievaním" peňazí na výstavbu materských škôlok a škôl.
V roku 2002 Putin podpísal zákon o privatizácii poľnohospodárskej pôdy. Po prvýkrát od revolúcie v roku 1917 zaviedol do ruskej legislatívy možnosť, aby ju vlastnili jednotlivci. Nevôľu vyvolal zákonom, ktorý zrušil sociálne výhody pre milióny dôchodcov a vojnových veteránov. Tie nahradil peňažnými prídavkami, ktoré však pre mnohých nie sú také výhodné.
Kritiku však Putin počúva kvôli obmedzovaniu slobody médií a rovnako na prijatie zákona, ktorý výrazne obmedzuje činnosť zahraničných aj domácich mimovládnych organizácií.