Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
03.01.2020, 11:06

Koho zabili Američania? Solejmání presvedčil Putina a zachránil Asada, v Iráne bol veľkou hviezdou

  • Veľmi populárny generál bol v posledných rokoch veľkou hviezdou s množstvom sledovateľov na Instagrame.
  • V prieskume z roku 2018 mu dôverovalo 83 percent Iráncov, umiestnil sa aj pred prezidentom Hasanom Rúháním.
  • "Pre šiitov na Blízkom východe predstavoval zmes Jamesa Bonda, Erwina Rommela a Lady Gaga," napísal v roku 2017 bývalý analytik CIA Kenneth Pollack.
  • Solejmání bol považovaný za architekta súčasnej iránskej vojenskej stratégie, takzvaných zástupných vojen.
  • Zasadil o obrat vojny v Sýrii, údajne sa infiltroval do Islamského štátu a mal vplyv na tvorbu vlád v Bagdade.
Koho zabili Američania? Solejmání presvedčil Putina a zachránil Asada, v Iráne bol veľkou hviezdou
Zdroj: TASR/AP

Veliteľ iránskych elitných jednotiek Kuds Kásem Solejmání (62), ktorého zabil americký nálet na letisku v irackom Bagdade, bol vplyvným generálom, ktorý bol na americkom zozname teroristov. Od roku 1998 velil elitným iránskym jednotkám Kuds, dohliadal na iránsky jadrový program a bol považovaný za architekta iránskej vojenskej stratégie, takzvaných zástupných vojen (proxy wars).

Bývalý dôstojník americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) v Iraku John Maguire o ňom časopisu New Yorker vlani povedal, že "Solejmání je najmocnejším veliteľom Blízkeho východu súčasnosti."

Hviezda Instagramu

Veľmi populárny generál bol v posledných rokoch veľkou hviezdou s množstvom sledovateľov na Instagrame. V prieskume z roku 2018 mu dôverovalo 83 percent opýtaných, umiestnil sa aj pred prezidentom Hasanom Rúháním či ministrom zahraničia Mohammadom Džavádom Zarífom.

"Pre šiitov na Blízkom východe predstavoval zmes Jamesa Bonda, Erwina Rommela a Lady Gaga," napísal v roku 2017 bývalý analytik CIA Kenneth Pollack v článku o Solejmáním pre časopis Time. "Pre Západ bol však zodpovedný za export islamistickej revolúcie z Iránu, podporu teroristov a vedenie iránskych vojen v zahraničí," napísal tiež.

Solejmání patril ku konzervatívnej časti iránskeho vedenia (iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí ho raz označil za "žijúceho mučeníka revolúcie"), ktoré odmieta spoluprácu so Západom, nepraje si zlepšenie vzťahov s USA a trvá na zničení Izraela. Pre sýrsky režim Bašára Asada bol kľúčovým mužom, angažoval sa výrazne aj v Iraku.

"Hovorím vám, pán Trump, sme vám oveľa viac v pätách, než si myslíte, a to tam, kde to čakáte najmenej. Vy začnete vojnu, ale my ju dokončíme," povedal v 2018 v stredoiránskom meste Hamadán krátko potom, čo americká vláda vypovedala jadrovú dohodu s Iránom uzatvorenú v roku 2015.

Mal vplyv v Iraku

Solejmaní, o ktorého smrti sa v minulosti niekoľkokrát špekulovalo, bol považovaný za architekta súčasnej iránskej vojenskej stratégie, takzvaných zástupných vojen (proxy wars). Namiesto priameho angažovania sa vo vojenských konfliktoch Irán využíva spriatelené milície na presadzovanie vlastných záujmov. Pod vedením Solejmáního sa stali jednotky Kuds "osou šiitskeho odporu", do ktorých pôsobnosti patrí aj kontrola libanonského Hizballáhu, proiránskach milícií v Sýrii, Iraku alebo Jemene a ich vplyv zasahuje aj do Afganistanu a Pakistanu.

​Zabitý generál viac ako 20 rokov velil jednotkám Kuds. Ide o špeciálne jednotky iránskych revolučných gárd (vlani v apríli ich USA zaradili na zoznam teroristických organizácií), polovojenských jednotiek, ktoré existujú súbežne popri regulárnej armáde. Názov Kuds je odvodený od arabského slova pre Jeruzalem, čo zároveň ukazuje na hlavný cieľ nielen revolučných gárd, ale aj celého iránskeho režimu: zničenie štátu Izrael a dobytie jeho historického hlavného mesta Jeruzalema.

Aj vďaka Solejmanímu dokázali tieto jednotky získať obrovský ekonomický vplyv. K ich impériu, ktoré v Iráne zamestnáva desiatky tisíc ľudí, dnes patrí popri stavebných firmách a telekomunikačných spoločností tiež médiá. Podľa rešerší denníka The New York Times dosahujú ročné zisky týchto korporácií až 20 miliárd dolárov. Ekonomicky tieto firmy vyrástli hlavne v časoch, keď platili sankcie uvalené medzinárodným spoločenstvom voči Iránu. Hlavným zdrojom príjmov gárd boli podľa agentúr výnosy z pašovania zakázaného tovaru. To sa odohrávalo hlavne prostredníctvom brigád Kuds, a tým nepriamo cez Solejmaního.

Solejmání si udržiaval značný vplyv najmä v susednom Iraku, kde sa po páde Saddáma Husajna a vojne dostali k moci tiež miestni šiiti. Údajne sa infiltroval do teroristického Islamského štátu, angažoval sa v referende o nezávislosti Kurdistanu a mal vplyv na tvorbu vlád v Bagdade.

Presvedčil Putina

Okrem toho sa tiež zasadil o obrat vojny v Sýrii. V júli 2015 viedol tajnú iránsku delegáciu, ktorú prijal v Kremli ruský prezident Vladimir Putin. Solejmání vtedy položil na stôl mapu Sýrie s aktuálnou vojnovou situáciou a povedal Rusom: "Ak nezasiahnete, Asad už sa neudrží a padne."

Sám Solejmání jazdil do Sýrie na bojisko pravidelne, ale ani Irán nedokázal sýrskych povstalcov zastaviť. Putina sa mu však podarilo presvedčiť a 30. septembra 2015 vzlietli prvé ruské bombardéry nad Sýriou a situácia sa postupne začala obracať. Moskva a Teherán spoločne Asadov režim zachránili. Iránske revolučné gardy pomohli Asadovi miliardami dolárov a dodávkami zbraní.

Veril v islamskú revolúciu

Solejmání sa narodil 11. marca 1957 v chudobnej dedine Kanat Malek na východe Iránu v provincii Kerman. Ako 13-ročný začal pracovať ako pomocný robotník na stavbe.

Protesty proti šachovi na konci 70. rokov považoval za nádej na zmenu. Obdivoval ajatolláha Chomejního, veril v islamskú revolúciu a po páde šacha v roku 1979 vstúpil vo svojich 22 rokoch do revolučných gárd. Hoci neprešiel takmer žiadnym výcvikom, pomohol ako radový gardista potlačiť kurdskú vzburu na severozápade Iránu.

Zúčastnil sa bojov v iránsko-irackej vojne v rokoch 1980 až 1988, počas konfliktu sa vypracoval až na veliteľa divízie. Od roku 1998 velil špeciálnym jednotkám Kuds, čo mu zaistilo výsadné postavenie jedného z najvplyvnejších mužov Iránu.

Po teroristických útokoch 11. septembra 2001 na USA vyjednával Solejmání s Američanmi o postupe proti al-Kájde a Talibanu v Afganistane. Niekoľkokrát rokoval a vymenil si listy so špičkami amerických spravodajských služieb, ale spojenectvo nevydržalo dlho.

Keď americká a britská armáda v roku 2003 vstúpila do Iraku, Solejmání začal organizovať iracké šiitske milície proti nim. Začal tým americko-iránsky zápas o vplyv nad Irakom. Solejmání bol potom v roku 2006 zaradený na americký zoznam teroristov.

Keď vlna arabských revolúcií dorazila v marci 2011 do Sýrie, Iránci so Solejmáním na čele okamžite pribehli podporiť Asadov režim.

Solejmání bol údajne tichý muž, ktorý vraj nikdy nezvýšil hlas. V mladosti sa venoval karate. Bol ženatý a mal štyri deti.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.