Napriek mrazivým teplotám a prísnym proticovidovým opatreniam sa Peking v piatok snažil čo najlepšie osláviť začiatok zimných olympijských hier, ktoré ešte pred začatím ochladila pandémia, mrazivé vzťahy so Západom a istá dávka ľahostajnosti, napísala dnes agentúra AFP.

Tisíce pozvaných divákov museli absolvovať niekoľkohodinové trápenie, aby sa dostali na otvárací ceremoniál v Pekingu. Po piatkovom úvode sa čínska metropola stala jediným mestom na svete, ktoré malo možnosť odštartovať letné aj zimné olympijské hry.

Lunárny rok

Napriek tomu, že mnoho vecí vyvolávalo nutkavý pocit už videného počas letnej olympiády v roku 2008, vrátane úvodného ceremoniálu v réžii slávneho čínskeho režiséra Čang I-moua na kultovom štadióne Vtáčie hniezdo v prísne stráženom hlavnom meste - mnohí zaznamenali o dosť menšie nadšenie.

Kvôli pandémii "to určite nebude tak živé ako vtedy", povedala tridsaťjedenročná Jin Žuej z Pekingu. Napriek tomu, že pekinské hry nebudú zbavené atmosféry ako minuloročné letné olympijské hry v Tokiu, ktoré sa konali prevažne za zatvorenými dverami, pandémia aj tu návštevnosť značne obmedzí.

Hry sa tiež kryjú so začiatkom lunárneho Nového roku, kedy sa pozornosť miliónov ľudí sústreďuje na sviatočné stretnutia, ktoré sú často jedinou príležitosťou, keď sa počas roka môžu zísť celé rodiny.

Čínska vláda, ktorá sa sama stretáva s bojom proti pandémii Covidu-19, upustila od všadeprítomných sloganov, transparentov a plagátov, ktoré krajinu zdobili pred 14 rokmi.

"Naša krajina je teraz silná"

Podľa niektorých je to preto, že sa Čína zmenila. Na olympiáde v roku 2008, ktorá bola všeobecne považovaná za čínsky vstup medzi svetové veľmoci, mala čo dokazovať.

Ale dnes je oveľa bohatšia a mocnejšia krajina, ktorej národné sebavedomie v poslednej dobe vzrástlo vďaka relatívnemu úspechu pri zvládaní pandémie.

"Naša krajina je teraz silná," povedal šesťdesiatšesťročný dôchodca Ťia Čching-šan. "Podobné veľké športové podujatia nemôže organizovať len tak nejaká krajina. Ako Číňania cítime silu Číny. Čakali sme, až tento deň príde," dodal.

Ďalší z obyvateľov hlavného mesta, ktorý si neželal uviesť svoje meno, povedal: "Mám teraz iný pocit ako v roku 2008. Teraz je to pokojnejšie. Už sme zažili olympiádu v roku 2008, takže naše nadšenie je o niečo menšie. Pripadá nám normálne, že Čína môže hostiť olympijské hry."

Hry v roku 2008 sprevádzali bežné večierky a karnevalová atmosféra olympiády. Zišli sa na nich desiatky najvyšších svetových predstaviteľov vrátane vtedajšieho amerického prezidenta Georgea Busha a prezidentov alebo premiérov Japonska, Francúzska, Južnej Kórey, Austrálie a mnohých ďalších krajín.

Tentoraz ale počet hodnostárov obmedzila pandémia rovnako ako diplomatický bojkot zo strany Spojených štátov a niekoľkých ich spojencov kvôli čínskym represiám voči moslimským Ujgurom, Tibetu a obmedzovaniu slobôd v Hongkongu.

Čína prijala pomerne skromné ​​heslo "bezpečné a nádherné" hry a desiatky tisíc súťažiacich, úradníkov, novinárov a čínskych pracovníkov sú v "uzavretom okruhu", oddelenom od obyvateľov hlavného mesta drôtenými plotmi.

V roku 2008 sa olympijský park na severe mesta hemžil desaťtisícami ľudí, ktorí si užívali atmosféru hier. Tentokrát ale bolo vytrvalostným výkonom už len dostať sa na štadión na piatkový otvárací ceremoniál.

Niekoľkohodinové čakanie

Diváci, ktorí museli v predchádzajúcich dvoch dňoch absolvovať dva negatívne covidové testy, sa zhromažďovali v parku vo východnej časti Pekingu osem hodín pred začiatkom ceremoniálu.

Potom prechádzali okolo senzorov a skenerov vybavených technológiou rozpoznávania tváre do desiatok autobusov, ktoré ich doviezli k Vtáčiemu hniezdu.

Tu ich v teplotách pod bodom mrazu čakala dvadsaťminútová cesta pešo na štadión, kde v súlade s pravidlami sociálneho odstupu zaujali miesta a hodiny čakali na začatie ceremoniálu.

Štadión bol zaplnený asi len z jednej tretiny svojej kapacity 80-tisíc miest. Slávnostný ceremoniál bol oveľa kratší a menej veľkolepý ako extravagantný spektakel režiséra Čang I-moua v roku 2008, čo bolo podľa jeho slov spôsobené pandémiou a mrazivým počasím.

Ale aj tak sa našli ľudia, ktorí sa zúfalo chceli pozrieť. "Čakal som dve hodiny," povedal štyridsaťjedenročný Jü Chung-wej, ktorý sa spoločne s dvoma synmi tiesnil v dave niekoľkých stoviek ľudí na chodníku neďaleko štadióna, blízko zátarasy, ktorá im bránila ísť bližšie. "Bol som ohromený," povedal po skončení ceremoniálu. "Hry sa konajú v uzavretom okruhu a dovnútra nemôžeme, ale ani prizerať sa z diaľky nie je zlé," dodal.