Vzťahy medzi Rusmi a Ukrajincami sú ako na hojdačke. Kým bol pri moci prorusky orientovaný prezident Leonid Kučma, všetko bolo v najlepšom poriadku. Problémy nastali po oranžovej revolúcii v roku 2004, ktorá vyniesla k moci súčasného prezidenta Viktora Juščenka. Ten sa netajil tým, že jeho hlavným cieľom je priviesť Ukrajinu do Európskej únie a NATO. Rusko viackrát pohrozilo tvrdými protiopatreniami, ak sa Ukrajinci začnú zbližovať so Západom. Vo svojich rukách majú hlavne ekonomické tromfy -- ruské spoločnosti kontrolujú dve tretiny ukrajinského ropného trhu a 90 percent trhu so zemným plynom. Túto svoju prevahu dala Moskva jasne najavo v januári 2006. Ruský plynárenský gigant Gazprom sa vtedy rozhodol, že "neposlušnú" susednú krajinu potrestá. Zvýšil cenu zemného plynu pre Ukrajinu z dotovaných 50 dolárov na trhových 230 dolárov za tisíc kubíkov. Ukrajine sa to, samozrejme, nepáčilo, a takmer päťnásobne zvýšenú cenu odmietla zaplatiť. Gazprom preto zastavil dodávky zemného plynu na Ukrajinu, čo sa prejavilo na zníženom prísune plynu do Európy. Napríklad na Slovensku sa dodávky znížili v priebehu jedného dňa o 30 percent, v Maďarsku dokonca o 40 percent. Obe strany sa nakoniec dohodli na kompromisnom riešení a už na druhý deň sa dodávky obnovili.