České cirkvi možno už čoskoro poriadne zbohatnú. Až 270 miliárd českých korún by totiž mohli získať české cirkvi v rámci reštitúcií. Tie totiž podľa návrhu z dielne ministerstva kultúry nedostanú späť priamo majetok, ale finančnú kompenzáciu. Už dnes by tento návrh mohli odklepnúť aj českí zákonodarcovia.

Ide o miliardy
Návrh ministerstva kultúry pod vedením Václava Jehličku vychádza z minuloročnej dohody s cirkvami, v ktorej sa hovorí o vrátení približne tretiny majetku zabaveného počas komunistickej éry cirkevným rádom. Rozruch stále vzbudzuje určenie vlastníctva pražskej Katedrály svätého Víta. Rozsudok o navrátení do rúk cirkvi bol minulý rok zrušený, spor teda pokračuje.
Za zvyšok reštituovaných nehnuteľností majú cirkvi dostať 83 miliárd českých korún. Vyplácať sa majú počas 60 rokov, čo spolu s úrokmi narastie až na sumu 270 miliárd korún. S návrhom súhlasia koaliční ľudovci aj Strana zelených. Boj sa bude zvádzať priamo v najväčšej koaličnej strane ODS. Niektorí poslanci totiž považujú túto sumu za príliš vysokú. Cirkvi sú však spokojné. "Táto suma vznikla ako kompromis niekoľkoročných vyjednávaní. Cirkvi relatívne dosť ustúpili, ale s touto sumou sú spokojné," povedal pre HN hovorca Ekumenickej rady církví v Česku Ondřej Chrast.

Riešenie na Slovensku
V porovnaní s Českom je u nás riešenie tejto otázky úplne iné. Štát sa s cirkvami už vyrovnal -- vrátením samotného majetku, a nie finančnou kompenzáciou. "Majetok sa vrátil v takom stave, v akom sa nachádzal. Nebolo to v plnom rozsahu, len z väčšej časti. Existovali výnimky, napríklad, keď bol reštituovaný pozemok medzitým zastavaný bytovou výstavbou," povedal pre HN riaditeľ cirkevného odboru na ministerstve kultúry Ján Juran.
Číselná hodnota u nás vráteného majetku sa však podľa Jurana dá určiť veľmi ťažko. "Presne sa nevedelo, čo všetko štát cirkvám vyvlastnil, neexistovala k tomu osobitná evidencia. Majetok prechádzal do vlastníctva štátu v rôznych obdobiach a z rôznych titulov už od roku 1945, keď sa zoštátnili cirkevné školy, byty, internáty. Hlavný boom konfiškácie nastal po roku 1948 a pokračoval do začiatku 60 rokov."
Českým vládnym návrhom sa však rieši aj otázka konečnej finančnej odluky cirkví od štátu. "Súčasťou tohto zákona je aj 20-ročná prechodná lehota, keď štát bude vyplácať príspevky na mzdy duchovných a časť na údržbu pamiatok, ktoré platí aj dnes. Tie sa budú každý rok znižovať o päť percent. Za tých 20 rokov nastane definitívna finančná odluka cirkví od štátu," povedal Chrast. Za minulý rok boli tieto príspevky vo výške 1,3 miliardy českých korún.
Na Slovensku prispieva štát momentálne asi v rovnakom meradle. "Prostriedky zo štátneho rozpočtu sú určené na platy duchovných, odvody do fondov, príspevky na prevádzku biskupských úradov. Neprispieva však na prevádzku farských úradov, ani na bohoslužobné náklady," dodal Juran. V minulom roku to bolo podľa informácií z ministerstva kultúry vo výške 928 miliónov korún.
Úplná finančná odluka cirkví od štátu podobná tej českej sa však u nás zatiaľ neplánuje.