Barack Obama sa v utorok stal prvým afroamerickým prezidentom v histórii. Jeho úvodné slová vo funkcii šéfa Spojených štátov sa niesli v znamení "nádeje nad strachom" v čase, kedy USA čelia finančnej a ekonomickej kríze, vedú vojnu v Iraku a Afganistane a čelia stále sa rozširujúcemu antiamerikanizmu nielen v arabskom svete.

"Dnes sa musíme vzchopiť, oprášiť a začať znovu pracovať na obnove Ameriky," uviedol Obama vo svojom prvom prezidentskom prejave. "Vybrali sme si nádej pred strachom, jednotu cieľa pred konfliktom a nezhodami," pokračoval vo svojej občas poetickej inauguračnej reči. "Dnes vám hovorím, že výzvy, ktorým čelíme sú reálne, sú vážne a je ich mnoho. Nenaplníme ich ľahko, alebo v krátkom časovom úseku. Ale vedzte jedno - Amerika, tá ich naplní."

Prezidentská limuzína po Obamovom slávnostnom sľube v sídle washingtonského Kapitolu, kde ujal svojho úradu a stal sa 44. americkým prezidentom, si to vzápätí namierila na Konštitučnú a Pennsylvánsku Avenue. Takmer trojkilometrovú trasu lemovali státisícové davy Američanov, ktorí celý čas jasali a mávali americkými vlajkami. Na samotnej inaugurácii sa podľa odhadov zúčastnili asi dva milióny ľudí.

Analytici hodnotia Obamov prvý prejav vo funkcii šéfa Bieleho domu ako "štandardný" a zatiaľ nie je jasné, či sa do histórie zapíše podobnými zlatými písmenami ako pamätná reč Johna Fitzgeralda Kennedyho, ku ktorému Obamu často prirovnávajú. "Nepýtajte sa, čo pre vás môže urobiť krajina, ale čo môžete urobiť pre krajinu vy," vyhlásil vtedy 44-ročný populárny prezident, ktorého ešte pred koncom prvého funkčného obdobia v roku 1963 zavraždili. "Čo je to historická reč?" pýta sa Buddy Howell, expert na prezidentskú rétoriku pôsobiaci na Univerzite Denison v Ohiu. "Keď sa skončí storočie a pozrieme sa spať, neviem, či nám zostanú akékoľvek pamätné vety typu 'nepýtajte sa'," myslí si Howell o Obamovom prejave.