Je podľa vás ohrozený sekulárny charakter Turecka zvolením Abdullaha Güla za prezidenta?
-- Nemyslím si. Ako prezident nemá až také právomoci. Aj keď má vládna AKP prevahu v parlamente a teraz aj prezidenta, táto kombinácia by mohla napríklad zmeniť ústavu. Predtým, keď islamisti schválili takýto zákon, prezident ho vetoval, teraz to tak nemusí byť. Ale ich politika za posledné roky bola iná. Nevidím nič na politike AKP, čo by viedlo k islamizácii.

Nemôže sa stať, že by s takýmto plánom vyšli neskôr?
-- Gül bojoval za vstup Turecka do EÚ ešte predtým, ako bola AKP pri moci. Má veľmi dôslednú politiku, dva roky študoval vo Veľkej Británii a pôsobil niekoľko rokov pri Rade Európy. Jemu skutočne ide o vstup Turecka do únie. Islamisti AKP veria, že aj vstupom dosiahnu viac slobody, pretože EÚ by zrušila zákaz nosenia šatiek, lebo je v tomto smere liberálnejšia.

V čom vidí EÚ najväčší problém Turecka? Bojí sa islamizácie?
-- Je to trochu umelý problém. V Poľsku vo vládnej strane sú oveľa radikálnejšie názory ako v súčasnom Turecku. Islamizácie by som sa nebál, väčšina obyvateľstva Turecka si nepraje zaviesť moslimské právo šaría alebo vyhlásenie islamského štátu.

Aká najväčšia úloha čaká novú vládu?
-- Musia zaceliť rozkol v spoločnosti, ktorý sa vytvoril počas predčasných prezidentských volieb v máji. Asi 100-tisíc ľudí protestovalo proti isalmistom. Takto rozdelená spoločnosť tam nebola od roku 1980 -- od vojenského prevratu. Musí ukázať, že je vládou, a prezident, že je prezidentom všetkých Turkov, a nie len náboženskej skupiny. A že nezasiahne do životného štýlu menej náboženských obyvateľov