Pred pár mesiacmi ostro zaútočil na slovenského správcu Bosny Miroslava Lajčáka. Dokonca kvôli nemu hrozil demisiou celej vlády. Dnes tvrdí, že Lajčák síce pracuje pre dobro Bosny, ale napriek tomu si Bosna dokáže vládnuť sama. "Lajčák sem prišiel s inými očakávaniami, než majú ľudia, ktorí tu žijú," povedal pre HN bosnianskosrbský premiér Miloslav Dodik.

Počas ročného pôsobenia Miroslava Lajčáka ste často kritizovali jeho reformy. Nesúhlasíte s jeho prácou?
Lajčák priniesol v porovnaní so svojimi predchodcami niečo úplne nové, úplne novú dimenziu. Snaží sa, aby všetko, čo robí, dostalo podporu na miestnej úrovni. Spočiatku veľmi tvrdo presadzoval veci, za ktorými stáli ľudia v jeho okolí. Napríklad, že isté podstatné veci sa budú riešiť, schvaľovať a presadzovať vo federálnom parlamente. To však nebol jeho mandát, vtedy ešte nepoznal reálnu situáciu. A tak sa Republika srbská proti tomu vzbúrila. Takto to jednoducho nejde, aby nám niekto niečo vnucoval. Je však povzbudzujúce, že sa snaží nájsť reálne možnosti. To predtým nebolo bežné. Keby konal tak, ako to robili jeho predchodcovia, tak by sme tu už dávno mali dramatickú situáciu. Myslím si, že Lajčák pracuje v prospech najvlastnejších záujmov Bosny a Hercegoviny, pretože keby sa správal ako ozajstný protektor, keby rozhodoval o všetkom od stola, boli by sme svedkami veľmi dramatických politických procesov.

V čom bol teda problém?
Lajčák sem prišiel s inými očakávaniami, ako majú ľudia, ktorí tu žijú. Rôzne entity majú rôzne očakávania. Je zamestnancom medzinárodného spoločenstva s jasnou úlohou, aby tu presadzoval vôľu medzinárodného spoločenstva. A aby v každom prípade pracoval v rámci Daytonských dohôd, ktoré sa však značne zmenili. Tak je logické, že by sa mala zmeniť aj funkcia vysokého predstaviteľa. Ale tá sa nemení.
Myslím si však, že Lajčák tu vynakladá oveľa viac energie ako ktorýkoľvek zákonodarca, člen vlády, ktorí niečo prerokujú, rozhodnú a potom kontrolujú plnenie. On totiž musí najskôr zistiť, či sa to rozhodnutie dá uplatniť.

Napriek tomu ste minulý rok kvôli Lajčákovým reformám hrozili stiahnutím svojich ľudí zo štátnych inštitúcii. Nakoniec ste tak neurobili. Prečo?
Najskôr treba vysvetliť celú udalosť. Niekto Lajčáka presvedčil, že treba zmeniť systém hlasovania a pomer, ktorý je potrebný na prijatie zákonov v celoštátnom parlamente. My sme sa proti tomu vzbúrili. Povedali sme, že naši ľudia v orgánoch Bosny a Hercegoviny opustia svoje miesta, teda premiér, predseda parlamentu, člen predsedníctva. A ak nemáte predsedov orgánov, nemáte samotné orgány. Potom však došlo ku kompromisu. My sme nedosiahli všetko, čo sme chceli, ale znemožnili sme realizáciu pôvodného plánu, teda to, aby bolo možné prehlasovať Srbov v celoštátnom parlamente. Ak by sa znovu niečo také objavilo, bola by reakcia rovnaká. Ak by mal Lajčák taký zámer, tak by mal pochopiť, že by to viedlo k úplnej destabilizácii. A čo je najhoršie a najzaujímavejšie, keby táto zmena vstúpila do platnosti, bol by to totálny protektorát. Vo chvíli, keď oni zmiernili svoje požiadavky, tak sme povedali - dobre, zostávame, ale každý ďalší pokus by bol definitívny.

Často však žiadate, aby úrad vysokého predstaviteľa zrušili...
Všetci sa na nás pozerajú ako na nedokončený experiment. Všetky krajiny, ktoré sa pridružili k Európskej únii, vkladali do procesu svoj vlastný prínos, podieľali sa na tom. A my máme protektorát. Lajčák súkromne je veľmi vhodný a dobrý partner na rokovanie, ale na mnohých záležitostiach sa nezhodneme. A to preto, že ja ako predseda vlády Republiky srbskej chránim záujmy a ústavnosť krokov, ktoré sa príjmu, a záujmy Republiky srbskej. Ja si prajem, aby sa čo najskôr vrátil domov. Aby sme tu my mohli priamo na mieste všetci ukázať, že môžeme spolu žiť, čo môžeme a nemôžeme urobiť, aby túto prácu prenechal nám. Ako vidíte, tak situácia je normálna, nie je tu treba medzinárodnú správu. Je tu menšia úroveň zločinnosti ako v niektorých západných krajinách. Tu sa ľudia zaoberajú každý deň svojimi problémami, ekonomika sa tu rozvíja a ide dopredu.

Republika srbská často hovorí o samostatnosti, najmä po vyhlásení nezávislosti Kosova. Aký je stav dnes?
Pod tlakom medzinárodného spoločenstva sme preniesli množstvo našich právomocí na Bosnu. A táto tendencia oslabovania a prenášania právomoci pokračuje. Využíva sa každá príležitosť, aby sa naše právomoci znížili. Posledný veľký pokus bola reforma polície, ktorá trvala štyri a pol roka, so zámerom, aby sa všetká policajná práca centralizovala v Sarajeve. My sme rozhodnutí, že udržíme Republiku srbskú, to je náš primárny cieľ. Niektorí nás obviňujú, že milujeme Bosnu a Hercegovinu menej, ako Republiku srbskú. Národ má právo, aby si vybral to, čo má radšej. Dnes už nie sme pripravení odovzdať ďalšie právomoci. Republika srbská je naopak pripravená preskúmať, aké právomoci by chcela opäť získať. Pre cudzincov, ktorí riadia Bosnu, to môže vyzerať ako vytváranie problémov, ale Bosna nikdy nebola bezproblémová časť územia. Bosna a Hercegovina nemá napríklad ani jeden spoločný sviatok, ktorý by oslavovali všetci spoločne - ak vylúčite medzinárodné sviatky, 1. máj a Nový rok.

Na koľko je teda reálne, že by v Európe vznikol ďalší nový štát?
Ak by bolo referendum, 90 percent obyvateľov Republiky srbskej by sa rozhodlo pre samostatnosť. Do Európskej únie by Republika srbská mohla ísť ďaleko rýchlejšie, než Bosna. Myslím si, že v Bosne a Hercegovine by sa opäť mali zamyslieť nad dôvodmi, ktoré nás držia pohromade. Naša makroekonomická situácia je veľmi povzbudivá, zatiaľ čo v Bosne to tak nie je. My priťahujeme investorov, u nich je to naopak. Sme pripravení uznávať a rešpektovať Bosnu a Hercegovinu, ale očakávame, že Bosna a Hercegovina bude uznávať Republiku srbskú. Ale nechceme to počuť od Lajčáka, chceme to počuť od moslimských a chorvátskych politikov.

Keby došlo k situácii, že sa Republika srbská oddelí, ostala by sama, alebo by sa pridala k Srbsku?
Pre Európanov to vyzerá vždy inak, jednoducho poviete svoj názor, ale tu keď odpoviem na hypotetickú otázku, tak sa vystavujem riziku, že sa Lajčák dostane pod tlak a vymení Milorada Dodika, bez ohľadu na to, že získal vo voľbách 50 percent hlasov. My tu v tom žijeme.

Nemusíte teda odpovedať na hypotetickú otázku...
Ale ja chcem odpovedať. Odpoviem na hypotetickú otázku. V tomto hypotetickom prípade by Republika srbská zostala samostatná.

Pred nedávnom ste v súvislosti s Lajčákom povedali, že Bosnu a Hercegovinu nemôže riadiť človek pochádzajúci z krajiny, ktorá pred 10 rokmi bola civilizačne na nižšej úrovni. V tomto s vami musím nesúhlasiť...
Nikdy som niečo také nepovedal. Ja si veľmi cením a vážim slovenský národ, bol som tam, mám tam tiež obchodných partnerov. Ja som naopak povedal, že Lajčák žil pred 15 rokmi v krajine, ktorá sa volala Československo a že preto by mal rozumieť našej krajine. Napriek všetkým špekuláciám médií absolútne odmietam, že by som niečo takéto povedal. Lajčák bol svedkom toho, ako dva národy nemohli spolu žiť a preto sa rozišli. Preto som sa aj tešil, že vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva je zo Slovenska. Je mi jasné, že Lajčák je predstaviteľom medzinárodného spoločenstva a ono rozhoduje, čo sa tu bude robiť, nie Slovensko.