Profesor Václav Větvička je imunológom a vedeckým riaditeľom Ústavu patológie a laboratórnej medicíny Univerzity v Louisville v americkom štáte Kentucky.
To, že sa epicentrum pandémie koronavírusu prenieslo z Číny a Talianska práve do Spojených štátov, má podľa neho aj politické príčiny.
Zlá voľba do čela boja s pandémiou
Do úlohy hlavného koordinátora boja s infekciou bol totiž vymenovaný viceprezident Mike Pence. Dostal teda významnú organizačnú úlohu, aby zjednocoval postupy amerických federálnych úradov a odborných zdravotníckych inštitúcií.
"To bola veľmi nešťastná voľba, keď uvážime, že viceprezident Pence je známy svojím nesúhlasom s vedeckými poznatkami," hodnotí profesor Větvička.
"Pence už nezvládol epidémiu HIV vo vlastnom štáte (Indiane, kde bol guvernérom, než nastúpil na post viceprezidenta - pozn. red.). Okrem iného tvrdil, že chorobu zvládneme modlitbou a sexuálnou abstinenciou. Bolo mi jasné, že to nemôže dobre dopadnúť," hovorí Václav Větvička.
V súčasnosti na svoje pracovisko na univerzite nemôže, väčšina mesta Louisville je zatvorená, z obchodov sú otvorené len potraviny, stavebniny a predajne alkoholu.
Notorická neposlušnosť
Z terajšieho stavu sa podľa profesora Větvičku dá jasne vyvodiť, že situácia v najbližších týždňoch bude v mnohých veľkých amerických miest katastrofická.
"Američania sú notoricky neposlušní, takže nejaké zákazy už teraz masívne porušujú. Tisíce študentov, ktorí cez zákazy úradov oslavovali na floridských plážach, sú toho príkladom," popisuje.
Pripúšťa však, že v súčasnosti je ťažké povedať, ktorý prístup k pandémii je lepší, či striktné zákazy, alebo menej razantné akcie, aké zvolilo Švédsko. To ukáže čas.
"Z médií sa dozvedáme, koľko ľudí je nakazených, ale v skutočnosti je ich oveľa viac. Presné čísla nebudeme nikdy vedieť, pretože otestovať celú populáciu by mohlo napríklad San Maríno, ale nie krajiny s miliónmi obyvateľov.
Dôležitá je izolácia nakazených, pretože epidémie začne ustupovať vo chvíli, kedy nebude koho ďalej nakaziť," zdôrazňuje imunológ.
Vírus s nami
Dôležitá je podľa neho tiež celospoločenská imunita.
"Je to nesmierne závažná téma, ale spoločenskú imunitu nie je jednoduché dosiahnuť. Tá pôvodná britská teória bola jasná - dosiahneme ju tým, že necháme celý národ nakaziť a po čase už vírus nebude môcť nakaziť nikoho ďalšieho.
Otázkou však je, koľko ľudí pritom umrie a koľko mŕtvych je ešte prijateľné číslo. Navyše dnes ani nevieme, ako dlho je človek proti ďalšej nákaze imúnny. Pravdepodobne to bude po dobu niekoľkých rokov, ale s istotou to povedať nemôžeme," pripomína.
Profesor Větvička si myslí, že liek na Covid-19 najskôr nebude. "S antivirotikami zatiaľ medicína všeobecne žiadne mimoriadne diery do sveta neurobila.
Tu by som ako významnú videl skôr vakcínu, na ktorú si však tak rok počkáme, a to aj v prípade, že tie testované a pripravované verzie budú naozaj účinné a že pri schvaľovaní budú regulačné úrady maximálne pružné," odhaduje.
O tom, či už bude súčasný vírus s nami navždy, sa vedú veľké debaty, ale ani v tom istotu zatiaľ nemáme. Osobný odhad profesora Větvičku je, že vírus tu pravdepodobne zostane, ale nebude sa vracať s tak katastrofickými účinkami, ktoré pozorujeme dnes.
Prichádza doba rúšková?
Snáď potešiteľné je, že proti koronavírusu môžeme byť plne imúnny v prípade, že vedci vyvinú kvalitnú vakcínu. Je však možné, že sa očkovanie bude musieť častejšie opakovať, vždy po niekoľkých rokoch. Ale imunita podľa profesora Větvičku možná je.
"V budúcnosti však môžeme nepochybne očakávať atak podobného vírusu," varuje. "Najrôznejších epidémií a pandémií už z juhovýchodnej Ázie v minulosti prišiel rad a budúcnosť sa líšiť nebude. Niektoré zásahy, napríklad zákaz trhov so živými zvieratami, môžu riziko znížiť, ale nie úplne eliminovať.
Existujú štúdie, ktoré v minulosti našli u populácií čínskych netopierov najmenej tridsať rôznych koronavírusov, všetky s potenciálom preskočiť na iného nositeľa. Takže nejde o to, či sa to stane, ale kedy," upozorňuje profesor Větvička.
Môže teda euroamerická civilizácia čakať aspoň občasné doby rúškové, ako tomu je v niektorých ázijských krajinách, kde sa ľudia bežne rúškom chránia, aby nenakazili ostatných?
"Je to pravdepodobné len v prípade nejakých vládnych nariadení, pretože západné civilizácie sú menej zvyknuté na podobné obmedzenia," odhaduje Václav Větvička.