Mohammedia - Hlučné štebotanie vtáčikov z palmy rastúcej oproti našej izbe ma prebudilo do Štedrého dňa. Vyšla som na balkón a z polospánku ma dostal príjemný teplý vánok z Atlantického oceánu. "Šťastné a veselé," hovorí mi môj priateľ. Z balkóna pozorujeme Štedrý deň v Maroku. Tu žiaden nie je. Na uliciach je masa ľudí, ktorí sa ako mravce presúvajú z jedného miesta na druhé. Autá chaoticky brázdia cesty. Reštaurácie sú už teraz od rána plné Mohammedičanov, ktorí sem zašli na svoju prvú zo šiestich každodenných káv. V obchodoch sa "handluje" jedná radosť. Mesto je plné života a žiadne Vianoce tu nie sú. V tejto moslimskej krajine práve tento týždeň dojedajú barana. Zhodou okolností vyšiel ich sviatok Aid al Adha na Vianoce. Je to sviatok obetovania baránka, a keďže ho musia jesť, kým neostane chladnička prázdna, obchody sú minimálne tri dni zatvorené. Najväčší biznis uniká mäsiarom, ktorí svoje obchodíky neotvoria aj dva týždne.

Prípad pre Sherlocka Holmesa
Vychádzame do ulíc hľadať vianočnú atmosféru. Je to práca priamo pre Sherlocka Holmesa, lebo takmer nikde, okrem katolíckeho kostola na námestí, jej niet. Žiadna výzdoba, žiadne koledy, žiaden vyzdobený stromček. Ľudia z kresťanskej komunity, ktorá má v trojmiliónovej Mohammedii štyristo členov, hovoria, že niekedy tu Vianoce boli, ale odchodom Francúzov z Maroka sa všetko zmenilo. "Nastala integrácia (moslimizácia) krajiny a s ňou zmizli všetky symboly, ako výzdoba obchodov či vianočný stromček v podnikoch," hovorí Oľga Kollaritsová, ktorá v Maroku žije dvadsať rokov. Vraj, kým tu boli Francúzi, v meste bola kultúra i poriadok. "Boli tu kiná i divadlá. Dalo sa kam ísť," dodáva. Čo vás však najviac prekvapí na rekreačnom mestečku, je "bordel", špina, smrad, a bordel a bordel. Predstava mesiac drhnutých domov, bytov i obcí pred sviatkami v Európe, je tu nemožná. Na uliciach "igelitky", papiere, plastové poháre, plechovky od piva atď. (ale alkohol moslimovia nepijú...) Aj pláže sú "romanticky" zdobené odpadom od výmyslu sveta. Paradoxom však je, že keď sa prechádzate po ich medine (starom meste a zároveň trhovisku), zbadáte každého predavača pucovať výklad, stoly, tovar...Štefan Kollarovits, Oľgin manžel, s humorom hovorí, že sa máme od Maročanov čo učiť. Z troch litroch vody dokážu umyť celé auto!
V meste sme nenašli teda žiadne Vianoce. A odrazu vyzdobený stromček priamo pred nami! Na recepcii v našom hoteli postavili dnes popoludní vianočný stromček. Rozprávame sa s recepčnou, ktorá hovorí, že viac z Vianoc v hoteli nenájdeme. Postavili ho preto, aby recepcia vyzerala pekne pre turistov. Milé...

Polnočná omša o deviatej
Sme po štedrej večeri, ktorú predstavovali potvory mora. Ešte stále ma svrbí celé telo pri predstave, že sa to na tanieri takmer hýbalo. Ideme sa preobliecť a rýchlo do kostola na polnočnú omšu, ktorá sa však začína o deviatej. "Francúzi sú rozmaznaní, a preto je polnočná omša tak skoro. Na Štedrý večer musia papať, piť a mať svoj čas s rodinou," hovorí Oľga. V kostole je už spevácky zbor, ktorý na túto omšu cvičil celý mesiac. Všetko je krásne pripravené, betlehem, sviečky, vysvietená kométa nad jasličkami... Speváci začnú spievať a omša je v plnom prúde. My nič nerozumieme, lebo všetko je po francúzsky. Do spevu sa dáme až pri africkej pesničke Bwana Bwana. Rytmus, hudba, bubny, sviečky, úžasná atmosféra. To sa už ale musíme ísť pripraviť. Farár nás totiž oslovil, či by sme nechceli zaniesť Jezuliatko do jasličiek. Neodmietli sme, veď koľkokrát v živote dostanete ponuku zahrať sa na Jozefa a Máriu v Afrike. Našich päť minút slávy ubehlo skutočne rýchlo. Pred požehnaním na konci omše vyzve farár ľudí, aby prišli do mikrofónu zaželať - Šťastné a veselé vo svojom rodnom jazyku. Počúvame španielske, libanonské, chorvátske, anglické, nemecké i slovenské - ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE.