Kým pozornosť svetových politikov sa plne koncentruje na koronavírusovú krízu, v dlhotrvajúci sýrskej občianskej vojne sa možno schyľuje k dôležitej zmene.
Hlavným aktérom je pritom štát, ktorého ozbrojené sily sa v konflikte trvalou prítomnosťou neangažujú: Izrael.
Iránske ciele
V minulých dňoch sa totiž strategické ciele v Sýrii stali terčom série náletov, ktorých jasným cieľom bolo zlikvidovať personál a infraštruktúru operovanú buď priamo iránskymi ozbrojenými silami, alebo ich spojencami.
Irán je v sýrskom konflikte významným spojencom prezidenta Baššára Asada a súčasne úhlavným nepriateľom židovského štátu.
Teherán vyslal od začiatku vojny do Sýrie tisícky vojenských špecialistov a masívne podporuje Asada a jeho ďalších spojencov, ako je libanonské hnutie Hizballáh, peniazmi, výcvikom i logistikou. Iránske ozbrojené sily a ich spojenci majú v Sýrii najmenej tridsať väčších vojenských základní.
Izraelské nálety
Izraelská armáda svoje akcie v zahraničí zásadne nekomentuje a nie je tomu inak ani v týchto dňoch, z reakcií tamojších politikov je však zjavné, že útoky v Sýrii vykonal práve Izrael.
Nejde síce o prvú takúto akciu - od počiatku sýrskej vojny v roku 2011 došlo až k niekoľkým stovkám izolovaných náletov izraelských stíhačiek -, doteraz však nikdy neboli útoky tak rozsiahle a koordinované.
Podľa medzinárodného práva ide o agresiu na území cudzieho štátu, bez vyhlásenia vojny. Izrael svoje vojenské akcie v zahraničí bežne ospravedlňuje sebaobranou nutnou na zaistenie bezpečnosti krajiny.
Izraelské útoky síce sotva zásadne zvrátia pomer síl na sýrskom bojisku (vládne vojská ovládajú úplnú väčšinu sýrskeho územia s výnimkou malej oblasti na severozápade krajiny okolo Idlibu), môžu však výrazne obmedziť, či dokonca ukončiť iránsku prítomnosť v Sýrii.
"Nepovedal by som, že sa to pre Irán vyvíja zrovna dobre," poznamenal na konci minulého týždňa so zjavným uspokojením izraelský minister obrany Naftali Bennett a dodal.
"Iránski vojaci, ktorí prichádzajú do Sýrie, by mali vedieť, že riskujú svoje životy. Nikdy nedovolíme, aby sa Irán v Sýrii pevne usadil (...) V úsilí dostať ho preč nepoľavíme."
"Výskumné centrum" aj kasárne
Aktuálna vlna izraelských náletov zasiahla široké spektrum cieľov po celom území Sýrie. Zrejme najvýznamnejšie bolo bombardovanie vedeckého a výskumného centra v najľudnatejším sýrskom meste Aleppe.
Podľa niektorých západných spravodajských služieb ide o miesto, kde Asadov režim vyvíja a testuje chemické zbrane.
Sýrska armáda mala tieto zakázané zbrane v minulosti už niekoľkokrát použiť v bojoch s protivládnymi rebelmi aj proti civilistom; režim však nasadenie chemických zbraní vždy poprel. Podľa zdrojov televízie al-Arabíja bola lokalita v Aleppe "úplne zničená".
Velenie iránskych síl v Aleppe sa stiahlo do bezpečnejšej oblasti a zrejme nezostalo len pri tom. Vysoký dôstojník iránskej armády, ktorý si neželal byť menovaný, začiatkom týždňa pripustil, že "je to prvýkrát od začiatku vojny, kedy väčšia časť našich (iránskych - pozn. red.) Jednotiek musí odísť".
Ďalší izraelský útok bol vedený na opačnom konci krajiny blízko hranice s Irakom. Očití svedkovia z mesta al-Búkamál, kde sa okrem iného nachádzajú kasárne sýrskych a iránskych jednotiek, hovoria o "mohutných explóziách".
Podľa exilového Sýrskeho observatória pre ľudské práva (SOHR) zabili rakety v tejto oblasti najmenej 14 ľudí.
Letectvo židovského štátu útočilo aj na juhu Sýrie, v blízkosti hraníc Izraela. Cieľom boli iránske vojenské posty okolo mesta Kunejtra v sýrskej časti Golanských výšin, na dohľad od súčasnej línie prímeria medzi oboma štátmi.