Slovensko dosiahlo ďalší veľký úspech na poli svetovej diplomacie. Vyslancom generálneho tajomníka OSN pre strednú Áziu sa stal náš kariérny diplomat Miroslav Jenča. "Je to ocenenie celej slovenskej diplomacie. Takéto posty sa nezískavajú náhodne," tvrdí v exkluzívnom rozhovore pre HN Jenča.

Stali ste sa pravou rukou generálneho tajomníka OSN pre strednú Áziu. Čo rozhodlo, že ste získali tento dôležitý post?
Je to predovšetkým ocenenie celej slovenskej diplomacie. Takéto posty sa nezískavajú náhodne. Samozrejme, človek musí mať za sebou istú prax, ktorá ho predurčuje na to, že takúto úlohu zvládne. Ide však o lobovanie prakticky zo všetkých strán a veľmi veľa robí to, aké meno má diplomacia a čo tá krajina dokázala.

Bol o toto kreslo veľký záujem?
Ten boj bol, samozrejme, veľmi tvrdý. Ide o veľmi vysoko postavený post, ktorý je na úrovni námestníka generálneho tajomníka. O tieto funkcie majú krajiny obrovský záujem. Dostať takéto miesto v štruktúre OSN je však v neposlednom rade aj otázka šťastia.

Vy ste však to šťastie mali. Kto bol vaším najväčším súperom?
Pokiaľ som informovaný, kandidátov bolo vyše 50. Ich mená vám však nepoviem, pretože tieto veci sa posudzujú veľmi diskrétne. Pripravujú sa zoznamy kandidátov a ten posledný sa dostane na stôl generálneho tajomníka OSN.

Takže na tento dôležitý post si vás vybral samotný Pan Ki-mun?
Áno. Je to pozícia, ktorú si vyberá osobne generálny tajomník

Slovensko bolo nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN, Bosnu spravuje náš Miroslav Lajčák a na dôležitých postoch bol aj minister zahraničných vecí Ján Kubiš či jeho predchodca Eduard Kukan. Dá sa teda povedať, že naša krajina sa stáva diplomatickou veľmocou?
Pozrite sa, koho máme v zahraničí a na akých postoch. Porovnajte si to s inými krajinami a záver si urobíte sami. Po rozdelení Československa vznikla veľmi mladá slovenská diplomatická služba. V porovnaní so zabehnutými tradičnými diplomaciami u nás mnohokrát ľudia vo veľmi mladom veku dostávali dôležité posty vrátane veľvyslaneckých. To sú vždy obrovské skúsenosti. Naša zahraničná služba sa prakticky od vzniku Slovenska rozvíjala stabilne. Dnes sa žnú plody a je to zásluha diplomatickej služby, ale aj osobného vkladu ľudí, ako je minister Kubiš, jeho predchodca Kukan a ďalší.

Kde možno hľadať kľúč k úspechu slovenskej diplomacie?
Jednoducho existujú regióny, ktorým rozumieme viac ako iní. Sem patrí Balkán či bývalý Sovietsky zväz. Tieto krajiny poznáme lepšie než iní, máme podobnú mentalitu, chápeme ich vývoj. Dokážeme sa s nimi rozprávať, berú nás ako serióznych partnerov. Asi ťažko by sme sa presadili napríklad na nejakom poste v Latinskej Amerike alebo v subsaharskej Afrike.

Je vďaka našej diplomacii počuť hlas Slovenska v medzinárodných organizáciách silnejšie?
Prirodzene, naši predstavitelia na vysokých pozíciách robia dobré meno Slovensku. Naša krajina je v povedomí a títo ľudia majú vplyv, takže zvyšujú prestíž Slovenska a jeho váhu. Ale zase treba vidieť naše reálne možnosti. Nedá sa očakávať, že teraz budeme porovnateľní s Francúzskom alebo že budeme riadiť svet.

Ale svet načúva našim názorom pozornejšie než kedysi...
Určite, v svetovej diplomacii máme dôležité slovo. Ostatné krajiny nás rešpektujú. Môžeme to vidieť na príklade Lajčáka, v Bosne počúvajú jeho názory veľmi pozorne. Máme veľmi aktívnu zahraničnú politiku, pokiaľ ide o západný Balkán, Kosovo a Srbsko. Počúvajú nás na zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie, ale aj na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Jednoducho, máme k dianiu vo svete čo povedať, to je to podstatné.

Darí sa nám aj preto, že sme malá krajina a na rozdiel od tých väčších dokážeme byť viac nestranní pri rozhodovaní regionálnych kríz?
Keď treba vyjednávača, ktorý je nestranný a nemá skrytú agendu, Slovensko môže byť naozaj veľmi prospešné. Náš vlastný vývoj nám v mnohých veciach pomáha lepšie chápať iných. Samozrejme, sú veci, kde sa nepohnete bez dohody veľkých krajín. Ale mnohokrát, keď sa pozriete na rôzne svetové konfliktné zóny, tak sa stáva, že tam sú úspešnejší diplomati a negociátori z malých krajín, ktorí jednoducho nemajú záťaž minulosti, či už imperiálnej alebo koloniálnej histórie, ekonomickej veľmoci či niečoho podobného.

Slovensko takúto záťaž nemá. Dôkazom je aj to, že ste šéfom nového regionálneho centra pre preventívnu diplomaciu v strednej Ázii. S akými ambíciami si v júni sadnete do tohto kresla?
Vytvorenie centra je súčasťou prebiehajúcej komplexnej reformy OSN. Ide o snahu urobiť túto organizáciu efektívnejšou. Medzi prvé štruktúry patrí práve centrum pre strednú Áziu, ktoré sídli v turkménskom Ašchabade. Mojou ambíciou je, aby tento úrad začal čo najskôr fungovať a aby prinášal výsledky, ktoré sa od neho očakávajú. Teda podporiť spoluprácu krajín strednej Ázie.

O strednej Ázii sa však toho na Slovensku veľa nevie. Pre mnohých Slovákov sú krajiny ako Turkménsko či Uzbekistan exotikou...
V prvom rade, keď sa ide do takého regiónu, je potrebné veľmi dobré poznať jeho reálie. Teda poznať kultúru, tradície a vývoj, ktorým tieto krajiny prešli. Pretože ich vývoj nebol jednoduchý. Napríklad Uzbekistan má veľmi bohatú históriu, svojím spôsobom bol centrom renesancie islamskej kultúry v 10. a 11,. storočí. Vedci, ako napríklad Avicenna, pochádzajú práve z tejto oblasti.

V súvislosti so strednou Áziou sa však často hovorí aj o diktátoroch typu Turkmenbašiho či kazašského prezidenta Nursultána Nazarbajeva. Aký vzťah má k týmto ľuďom svetová diplomacia?
Je pravda, že šéfovia týchto krajín sú silnými lídtrami. Prebiehajú tam rôzne procesy. Viaceré organizácie sa snažia pomôcť pri budovaní demokracie, čo nie je vôbec jednoduché. Stačí, keď sa pozriete, aké krajiny sú naokolo -- Afganistan, Irán, Rusko či Čína. Je to skrátka niečo iného, než na čo sme zvyknutí. A hoci aj my hovoríme o našich skúsenostiach z prechodu k demokracii v strednej Európe, z nášho pohľadu je to úplne rozdielne.

Nazarbajev navštívil vlani Slovensko, prijal ho aj náš prezident Ivan Gašparovič. Mal by podľa vášho názoru svet s diktátormi hovoriť, alebo je potrebné skôr na tieto režimy vyvíjať nátlak?
Keby som zastával názor, že ľudí, ako ste ich vy charakterizovali, treba nejakým spôsobom izolovať alebo tlačiť, asi ťažko by som zobral tento post. Ja som presvedčený o tom, že diplomaciou a rokovaniami sa dá dosiahnuť veľmi veľa. Nepovažujem za riešenie, keď sa dvere zatvárajú. Naopak, myslím si, že treba dvere otvárať a pozerať sa aj na výsledky. Keď sa pozrieme na región strednej Ázie, nemožno ho vidieť čiernobielo. Treba sa naň pozrieť komplexnejšie -- na to, čo sa udialo od rozpadu Sovietskeho zväzu, akým vývojom prešli tieto krajiny. Veď po rozpade ZSSR došlo ku konfliktom, tie vzťahy boli oveľa horšie. Dnes sa tá situácia pohla, aj keď stále nie je tam, kde by mohla byť a kde by sme si to priali. Myslím si, že treba len odvahu a ten vývoj by mohol ísť aj rýchlejšie.

Nerozpráva sa však svet s Nazarbajevom len preto, že Kazachstan a vlastne celá stredná Ázia je bohatou zásobárňou zemného plynu a desiatky miliónov obyvateľov tohto regiónu sľubujú lukratívny trh?
Je pravda, že tam sú bohaté zásoby zemného plynu. Samozrejme, že je záujem o tamojší trh a dochádza ku konfliktom záujmov. Sami vidíte, čo sa dnes deje, žijeme v dobe energetických výziev, jednou z hlavných tém na mnohých fórach je energetická bezpečnosť a v tomto regióne sa energetické zdroje jednoducho nachádzajú. Sú tam obrovské zásoby a niektoré sú ešte neobjavené. Takže, prirodzene, záujem o tieto regióny je obrovský. Ale práve preto je potrebné zabezpečiť, aby vývoj v budúcnosti bol bezpečný a stabilný a aby tieto zdroje slúžili rozvoju strednej Ázie ako takej, ale aj širšieho okolia. Práve v tomto vidím dôležitú úlohu OSN pri pomáhaní zaistenia takéhoto vývoja.

Budete sa stretávať s Nazarbajevom a ďalšími lídrami stredoázijských krajín?
Ja predpokladám, že áno. Po príchode do Ašchabadu budem rád, keď budem môcť uskutočniť stretnutia s najvyššími predstaviteľmi všetkých krajín a takisto aj so zástupcami medzinárodných organizácií a ďalšími aktérmi v regióne. Predovšetkým bude potrebné stanoviť si plán práce a zmapovať všetky riziká.

O aké riziká ide v prvom rade?
Je to najmä nebezpečenstvo teroristických útokov. Tie mali precedensy aj v minulosti. Navyše je blízko Afganistan, kde sa pestujú a vyrábajú drogy vo veľkých množstvách. Niektoré drogové cesty prechádzajú práve cez územie stredoázijských krajín. A cieľovou krajinou týchto drog je mnohokrát Európa. Takže my tu hovoríme aj o bezpečnosti Európy i celosvetovej bezpečnosti. Ďalším problémom je organizovaný zločin a tiež boj s korupciou, ktorá má v stredoázijských republikách silné korene.