Českí pohraničníci "zavesia uniformu na klinec" vôbec prvýkrát po 700 rokoch. Vtedy sa totiž podľa historikov začalo so strážením hraníc tak, ako to poznáme dnes.
Príde aj Barroso
Česi túto udalosť patrične oslávia. Včera minister vnútra Ivan Langer pílil hranicu s naším ministrom Robertom Kaliňákom na priechode v Starom Hrozenkove - Drietome a neskôr s rakúskym kolegom Güntherom Platterom v Mikulove. Dnes sa uskutoční veľké pílenie hranice na česko-poľsko-nemeckom trojuholníku na hraničných priechodoch Hrádek nad Nisou - Porajów - Zittau. "Hranice bude predpoludním píliť český premiér Mirek Topolánek, poľský premiér Donald Tusk a nemecká kancelárka Angela Merkelová," uviedol pre HN Vladimír Řepka z tlačového odboru českého ministerstva vnútra. Podľa neho sa na slávnostnom ceremoniáli zúčastní aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.
Nezaháľa ani šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg. "Spolu s nemeckým kolegom Frankom-Walterom Steinmeierom pripravuje spoločnú publikáciu o Schengene," informovala HN hovorkyňa rezortu českej diplomacie Zuzana Opletalová.
Na otvorenie hraníc sa tešia predovšetkým ľudia v pohraničných regiónoch, ktorí od toho očakávajú značné uľahčenie života. Napríklad budú môcť bez akýchkoľvek obmedzení a čakania v dlhých radoch cestovať za hranice za nákupmi. Ľuďom z dediny Česká Čermná to dokonca uľahčí aj cestu na úrady. Do okresného mesta Náchod to totiž majú kratšie cez poľské územie.
Poliaci sa boja
Poliaci taký optimizmus ako Česi nemajú. Na rozdiel od nich sa totiž poľská hranica s Ukrajinou stane zároveň východnou hranicou Európskej únie. Územie dlhé 1 200 kilometrov sa tak stane poslednou prekážkou pre imigrantov na ich ceste do vysnívaných západných krajín.
Európska únia investovala do vybavenia poľských pohraničníkov milióny eur. "Máme kamery s termovíziou, zariadenie na nočné videnie, vybavenie na odhaľovanie ľudí ukrytých v nákladných priestoroch kamiónov, cvičených psov, vrtuľníky, samozrejme, zbrane," vymenúva Waldemar Skarbek z pohraničnej stráže v Beskydách.
Práve Beskydy na juhovýchode Poľska sa stávajú jedným z najprísnejšie strážených regiónov. "Sú tu lesy a ľudia si myslia, že cez ne ľahšie prejdú," dodal Skarbek. Poľská pohraničná stráž podľa neho najčastejšie zadržiava Vietnamcov, Číňanov, Pakistancov a tiež Ukrajincov, ktorí fungujú ako prevádzači. Od svojich zákazníkov údajne žiadajú až 5-tisíc dolárov, teda asi 110-tisíc korún. Ľudia sú podľa pracovníkov pohraničnej stráže pripravení aj riskovať život, len aby sa dostali na Západ.
Do Maďarska po novej ceste
Po vstupe do Schengenu nájde uplatnenie aj viacero doteraz nevyužívaných ciest. Jednou z nich je cesta medzi našimi Tachtami a maďarským Ceredom. Postavili ju pred 12 rokmi, doteraz ju však nikto nepoužíval. Očakáva sa, že od zajtra po nej budú desiatky ľudí chodiť za nákupmi, ale aj do práce či do školy. Miestne obce očakávajú tiež rozvoj turistiky a cestovania. Okrem výhod sa však po otvorení hraníc obávajú aj zvýšenej kriminality.
Maďari otvárajú okrem našej hranice aj rakúsku a slovinskú hranicu. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány s rakúskym kancelárom Alfredom Gusenbauerom včera slávnostne prepílili hranicu v Hegyeshalome, predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová otvárala o niečo južnejšie hranicu so Slovinskom.
Všade nevládne nadšenie
Nie všetci však otvorenie hraníc vítajú s otvorenou náručou. Šéfovia vlád niektorých rakúskych spolkových krajín sa odmietli zúčastniť na oslavách. Mnoho Rakúšanov aj Nemcov sa bojí nárastu kriminality a ďalších negatívnych vplyvov.
Svoju neúčasť demonštratívne oznámil predseda burgenlandskej vlády Hans Niessl. Na žiadnych oslavách sa nechcú zúčastniť ani lídri Korutánska či Dolného a Horného Rakúska. Takýto postoj sa však stretol s ostrou kritikou u ministerky zahraničných vecí Ursuly Plassnikovej. "Musíme svojim susedom prejaviť dôveru. Urobili obrovský kus práce pri príprave na rozšírenie. Doterajšia spolupráca s nimi prináša Rakúsku v mnohých oblastiach veľký prínos," uviedla Plassniková. Minister vnútra Platter označil postoj šéfov krajinských vlád za populistický.