Vlajky stiahnuté na pol žrde, zrušené divadelné predstavenia, zablokované internetové stránky ponúkajúce zábavu a počítačové hry. Čína vyhlásila trojdňový štátny smútok, po prvý raz od smrti veľkého Mao Ce-tunga v roku 1976. Na pekinskom námestí Ťien-an-men vojaci ako každý iný deň vyťahujú červenú zástavu, tentoraz však len do pol žrde. O 14.28, teda presne týždeň po zemetrasení sa v celej zemi zastavila doprava. Húkajú sirény, vodiči áut i autobusov trúbia. Rovnako tak aj v Hongkongu. V Macau prestávajú hráči pri rulete na okamih sledovať magický pohyb guľôčky, ktorá im môže priniesť šťastie v podobe výhry. A na Ťien-an-men zdvíha niekoľko študentov ruky so zaťatými päsťami a volajú: "Čína je večná!"

Vojaci či hrdinovia?
Z mesta Tu-ťiang-jen sa v tej chvíli vydávajú do hôr dve ženy, ktoré sa odmietli zmieriť s tým, že v ich obci už záchranári nenašli nikoho živého. Minulý týždeň ich evakuovali, ich deti však ostali zavalené v troskách domov. V tej chvíli však prichádza správa, že pri zosuvoch pôdy a bahna bolo zavalených vyše 200 záchranárov, snažiacich sa uvoľniť zasypanú cestu. Spomínam si na skalu veľkú ako menší domček, ktorá dopadla medzi dve budovy, a nedivím sa policajtom, že tieto ženy nechcú pustiť ďalej.
V tej chvíli sa o niekoľko desiatok kilometrov ďalej snaží približne 600 vojakov dostať do údolia pri obci Jin-siou, kde pod igelitovými plachtami čaká už týždeň na akúkoľvek pomoc 10-tisíc ľudí. Čínske médiá píšu o hrdinoch a na internete sa objavujú názory, že príslušníci Čínskej ľudovej armády sú najodvážnejší na svete, pretože nikto iný by toto nedokázal.

Život na skládke
Na samotných vojakoch už vidieť známky únavy. Boj s následkami prírodnej katastrofy navyše vôbec neskončil. A státisíce obyvateľov zaspávajú ďalšiu noc bez budúcnosti. Nevedia kam a na ako dlho pôjdu. Odviezť sa totiž budú musieť tisíce ton trosiek domov a až potom môže začať samotná obnova zničených miest a dedín. A odborníci sa čoraz viac obávajú vypuknutia epidémií, najmä pre veľmi zlé hygienické podmienky. Prenosných toaliet je absolútny nedostatok a pri cestách sa hromadia odpadky.
V 600-tisícovom meste Tu-ťiang-jen som dokonca videl stanové mestečko postavené priamo na skládke. Pôvodne išlo o plochu určenú na výstavbu bytového komplexu, ale namiesto toho tu medzičasom vznikla skládka. Teraz na nej prežívajú ľudia, väčšinou len na holej zemi, pod natiahnutou plachtou. Vojaci sa preto snažia všetky miesta dezinfikovať, prechádzajú okolo zrútených domov s nádobou s postrekom na chrbte. Všetko sa robí ručne, stroje sa do mnohých miest totiž nedostanú.
Našťastie pokračujú verejné zbierky na pomoc obetiam. V Číne a vo svete sa doteraz vybralo viac ako 1,5 miliardy dolárov. Iba peniaze však stačiť nebudú.