V utorok 12. júna 2018 päť minút po tretej hodine rannej stredoeurópskeho času došlo k "historickému prielomu" v americko-severokórejských vzťahoch.
Donald Trump a Kim Čong-un si potriasli pravicou na summite v Singapure. Šéf Bieleho domu nazval udalosť "historickým momentom" a chválou vtedy nešetril ani podsaditý líder KĽDR.
"Na ceste bola kopa prekážok. Ale my sme ich všetky prekonali," uviedol na začiatok summite Kim Čong-un. Obaja lídri sedeli na stoličkách kvôli značnému výškovému rozdielu.
Dva roky zmien
Po obede a niekoľkých hodinách rokovaní sa pracovné tímy oboch hláv štátov dohodli na výslednej proklamácii, že sa Severná Kórea zaviaže k denuklearizácii polostrova. K Trumpovi často kritický denník The Washington Post dokonca hovoril o "nádejnom pokroku" medzi národmi.
Odvtedy utiekli dva roky. Summit vo februári 2019 vo Vietname nepriniesol nič nové a ani následné "spoločné prekročenie hraníc" v júni nepomohlo.
Prezidentovi Trumpovi sa nepodarilo severokórejského lídra presvedčiť ani k podpísaniu ďalšieho moratória. Vzťahy medzi krajinami sa vrátili na bod mrazu.
V máji tohto roku potom Kim Čong-un oznámil, že krajina bude ďalej pokračovať v testovaní jadrových zbraní, hoci pred dvoma rokmi sľúbila pravý opak.
Podľa odborníkov sa však nie je čomu čudovať. Vláda prezidenta Trumpa totiž začiatkom mája uviedla, že by sama prvýkrát od roku 1992 testovala jadrové zbrane.
"Washington sa týmto krokom snažil tlačiť na Rusko a Čínu, aby dodržiavali pravidlá, ale vo výsledku to povzbudilo ďalšie krajiny na testovanie a poskytlo Pchjongjangu výhovorky k ďalším provokáciám," vysvetlil Leif Eric Easley z Ewha University of Seoul.
Zhoršenie vzťahov kvôli letákom
Tento týždeň sa potom vyhrotili aj vzťahy medzi samotnými štátmi na kórejskom polostrove, ktoré boli po takmer dva roky na dobrej úrovni.
Režim Kim Čong-una oznámil, že preruší všetky komunikačné linky a pohrozil, že vypovie vojenskú dohodu s Južnou Kóreou z roku 2018. To všetko kvôli tomu, že juhokórejská administratíva nezastavila posielanie letákov do KĽDR.
Aktivisti v Južnej Kórei, medzi ktorými je množstvo severokórejských utečencov, upevňujú letáky na balóny a púšťajú ich cez demilitarizovanú zónu, ktorá od seba oba štáty oddeľuje.
V letákoch odsudzujú Kim Čong-una okrem iného za porušovanie ľudských práv a za jadrový zbrojný program. Juhokórejská vláda síce oznámila, že uvedie do platnosti zákon, ktorý by posielanie letákov zakázal, ale už bolo neskoro.
Severná Kórea v utorok prerušila komunikáciu cez politické a vojenské kanály. Podľa severokórejskej štátnej tlačovej agentúry KCNA ide len o prvý krok a Severná Kórea postupne s južným susedom úplne preruší všetok kontakt. Pchjongjang podľa spravodajského webu BBC vo vyhlásení o Južnej Kórei hovoril ako o "nepriateľovi".
Režim Kim Čong-una zároveň pohrozil USA, aby sa do súčasnej krízy na polostrove nemiešali.
"Držte jazyk za zubami"
"Ak budú Spojené štáty v čase, keď by sa mali zaoberať vlastnými vnútornými záležitosťami, v čase keď ich politická situácia prechádza historicky najväčším zmätkom, strkať nos do záležitostí iných štátov svojimi nemiestnymi poznámkami, možno zistia, že sa takéto správanie stretne s nemilým prijatím," uviedol podľa agentúry Reuters šéf odboru pre záležitosti USA na severokórejskom ministerstve zahraničia Kwon Čong Gun.
USA by podľa neho v súčasnosti mali "držať jazyk za zubami" a zamerať sa na vlastné domáce problémy, ak si neželajú zažiť "udalosti, pri ktorých vstávajú ľuďom hrôzou vlasy na hlave".
"Je v najlepšom záujme USA, aby sa do súčasných záležitostí nemiešali, ak chcú na jeseň viesť pokojné prezidentské voľby," dodal Kwon Čong Gun.
Podľa odborníkov je veľmi nepravdepodobné, že by sa Severnej Kórei nejakým spôsobom podarilo narušiť priebeh novembrových volieb či spôsobiť nepríjemnosti vláde Donalda Trumpa a zabrániť jeho znovuzvoleniu.
"Prípadné provokácie zo strany KĽDR by skôr súčasnej hlave štátu mohli pomôcť," uviedol pre Reuters James Kim z juhokórejského politologického inštitútu Asan.