Vedľa seba tak žijú väčšinoví Albánci teraz už v dvoch štátoch. Okrem toho žijú početné albánske menšiny aj v ďalších susedných krajinách - väčšia je v Macedónsku, menšia v Čiernej Hore a tiež na juhu Srbska. Krajiny okolo Kosova a Albánska sa obávajú, že by Albánci mohli opäť dostať chúťky na znovuoživenie svojho starého veľkého štátu.
Len špekulácie?
Samotní kosovskí aj albánski predstavitelia však vytvorenie veľkého albánskeho štátu popierajú. Albánsky premiér Sali Berisha po vyhlásení nezávislosti opäť pripomenul, že Albánci o niečom takom neuvažujú. "Albánsko a Kosovo sú dve odlišné skutočnosti," vyhlásil Berisha.
Indície o možnom vzniku prichádzajú skôr z iných krajín, viac-menej aj zo Srbska. Podľa analytikov sú to však umelo vytvárané obavy. "Existuje veľa príčin, prečo túto ideu považovať za nepravdepodobnú. Nemá významnú politickú podporu, ktorá by takýto názor obhájila," vysvetlil pre HN kosovský analytik Ilir Dugolli.
Podľa analytika Pavla Demeša sú to len špekulácie. "Albánsko bude s najväčšou pravdepodobnosťou na aprílovom summite v Bukurešti prijaté do NATO, spolu s Macedónskom a Chorvátskom. To bude mať na západný Balkán veľký stabilizačný vplyv."
Silným argumentom proti takejto myšlienke je aj pripravovaná nová kosovská ústava. "Tá hovorí, že hranice krajiny sú nemeniteľné a že Kosovo sa nikdy nestane súčasťou iného štátu," dodal Dugolli.
Aj pre samotné Albánsko by pripojenie ďalšieho územia bolo momentálne skôr "na ťarchu." Ma veľa vlastných problémov, či už integráciu do medzinárodných štruktúr, alebo vnútorné problémy. Kosovo by so svojimi ekonomickými problémami preto bolo pre Albáncov skôr problémom.
Ani argumenty, že v dvoch krajinách, kde žije rovnaké etnikum, čo smeruje k ich spojeniu, nie sú podľa analytikov opodstatnené. Treba sa totiž pozerať na štát ako na jednotku, ktorá má fungovať pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Bez ohľadu na to, akej sú národnosti.
Ľudia chcú len svoj vlastný štát
Nálady medzi ľuďmi sú podobné tomu, čo tvrdia analytici. Albánci v Kosove spájanie s Albánskom úplne odmietajú, nie je to pre nich vôbec "atraktívne". Pre nich je prioritou, že majú konečne svoj vlastný štát, vedia, kde žijú. Skôr chcú, aby sa čo najskôr stali súčasťou Európskej únie a boli rovnakým členom ako všetci ostatní. Predovšetkým potrebujú európske investície, aby krajinu dali ako-tak do poriadku. Výpadky elektriny sa stávajú čoraz neznesiteľnejšie, predovšetkým v zimných mesiacoch. Takisto miestna infraštruktúra je v zlom stave.
Možným signálom toho, že Kosovčania chcú vlastnú identitu, je aj ich nová vlajka. Albánsku - červenú vlajku s čiernym orlom, ktorá dni pred vyhlásením nezávislosti zaplavila Kosovo, rýchlo vymenili. Tá nová je aspoň farbami veľmi príbuzná vlajke Európskej únie. Na modrom podklade je žltou farbou vyobrazená mapa Kosova, nad ňou je šesť hviezd. Tie znázorňujú, že Kosovo má byť krajinou pre všetkých šesť národností, ktoré tam žijú - vrátane Srbov.
Argumentovať zrejme nemožno ani islamskou vierou, charakteristickou pre albánsky národ. V Kosove radikálnych moslimov možno nájsť veľmi ťažko. A naopak, značná časť ľudí v Albánsku sú kresťania.